Svätá omša, návrat k starým zvykom či vianočné jedlo za spoločným stolom. Tak vyzeral Štedrý deň v zariadení, kde žijú ľudia bez vlastného domova. V útočisku Oáza, neďaleko Košíc, je ich teraz 330. Medzi nimi aj rodiny s deťmi.
Pokoj a radosť ako želanie pre tieto dni. Aj to odznelo na svätej omši, ktorá bola v útočisku symbolicky pod holým nebom a na slame. Prišlo však iba zopár Ľudí. Tí ktorí stratili cestu k domovu, práci či rodine podľa riaditeľa zariadenia neprežívajú sviatky jednoducho.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Snáď najväčšia obývačka a zároveň spálňa v širokom okolí. Taký je hangár v Bernátovciach pri Košiciach, v ktorom aktuálne žije a si sto ľudí. Štedrá večera sa podávala aj tu.
Útočisko sa do veľkej miery rozrastá svojpomocne
Útočisko funguje a rozrastá sa do veľkej miery svojpomocne. Podľa Petra Gombitu tu platí, kto môže mal by pomôcť chorému alebo nevládnemu. A zapájať sa do starostlivosti o chod zariadenia.
“Trošku aj sami niečo dopestujeme, máme zeleninu, máme dobytok, ošípané, čiže niečo aj sami urobíme,“ povedal Gombita, farár, riaditeľ zariadenia Oáza – nádej pre nový život.
Do tejto vianočnej tradície sa zapojil aj Boris so synmi. V domčeku z unimobuniek trávi v Bernátovciah prvé Vianoce. Žije tu s manželkou a deťmi. Hovorí, že počas koronakrízy prišiel o robotu na strednom Slovensku a hneď aj o bývanie. Do práce opäť chodí ale to na lepší život vraj nestačí.
“Keď v Košiciach niečo zháňame a počujú, že máme päť detí, hneď povedia nie. Radšej psíka do bytu vezmú ako rodinu. Chceli by sme už na jar odísť ak sa nám podarí nejaký nájom,“ ozrejmil Boris, obyvateľ útočiska Oáza.
V zime každoročne vyhľadáva pomoc Oázy viac ľudí. Už cítiť i dopad krízy, o pomoc žiadajú aj rodiny. Za tri týždne pribudlo v útulku približne 30 ľudí.
