Predstavitelia Turecka a Švédska sa po ďalšom kole rokovaní o odblokovaní vstupu škandinávskej krajiny do NATO nezhodli na tom, či Štokholm plní dohodu, na základe ktorej by mali byť do Turecka vydané osoby spojené s terorizmom. Informovala o tom agentúra Reuters.
Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu po štvrtkovom (22. 12.) rokovaní so svojím švédskym náprotivkom Tobiasom Billströmom uviedol, že Štokholm nepodnikol kroky na vydanie osôb, ktoré Ankara považuje za spojené s terorizmom ani na zmrazenie ich majetku. Billström naopak povedal, že Švédsko urobilo konkrétne opatrenia vo všetkých bodoch dohody.
Ankara tvrdí, že žiada o vydanie ľudí, ktorí spolupracovali s teroristickými organizáciami. Najčastejšie sa spomína Strana kurdských pracujúcich, ktorá od 80. rokov usiluje o vytvorenie samostatného Kurdistanu. Turecko však považuje za teroristickú skupinu aj kurdské oddiely YPG v Sýrii či priaznivcov duchovného Fethullaha Gülena.
Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO tento rok v máji v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Narazili však na odpor Ankary. Tá ich viní z podpory kurdských skupín, ktoré Turecko považuje za teroristické. Ich vstup do aliancie doteraz neratifikovalo ani Maďarsko.
Turecko v júni podpísalo s oboma severskými krajinami memorandum na summite NATO v Madride. Tam sa krajiny zaviazali k užšej spolupráci v boji proti terorizmu. Švédski a fínski predstavitelia však dlhodobo upozorňujú, že o vydávaní do zahraničia rozhodujú súdy na základe národných zákonov i medzinárodných noriem.
V pondelok (19. 12.) švédsky najvyšší súd k neľúbosti Ankary zamietol vydanie tureckého novinára Bülenta Keneşa, ktorého Turecko podozrieva z účasti na pokuse o štátny prevrat v roku 2016.
