Vláda v Peru v stredu (14. 12.) vyhlásila pre protesty proti zosadeniu bývalého prezidenta Pedra Castilla na 30 dní výnimočný stav. Kabinet tak bude môcť obmedziť slobodu zhromažďovania a ďalšie práva, či prípadne povolať do ulíc armádu, uviedla agentúra EFE. Od nedele (11. 12.) pri protestoch proti novej prezidentke Dine Boluarteovej zomrelo sedem ľudí.
„Uzniesli sme sa na výnimočnom stave v celej krajine v súvislosti s násilnými a vandalskými činmi a blokádami ciest,“ povedal minister obrany Alberto Otarola.
Dodal, že vyhlásenie výnimočného stavu „znamená pozastavenie slobody zhromažďovania, nedotknuteľnosti súkromného obydlia a práva na slobodný pohyb“. Umožňuje tiež nasadiť armádu spoločne s políciou v uliciach. Vláda tiež zvažuje zavedenie zákazu nočného vychádzania.
Vláda už cez víkend zaviedla výnimočný stav v troch regiónoch, kde boli protesty najsilnejšie. Najnásilnejšie boli demonštrácie v regiónoch Arequipa a Apurímac, kde od nedele zomrelo sedem účastníkov protestov, uviedol v stredu úrad ombudsmanky.
Demonštranti pri protestoch blokujú na viacerých miestach cestnú dopravu. V krajine sa tiež stali prípady rabovania či útokov na sídla úradov a polície. Pre protesty sú v známom turistickom meste Machu Picchu zablokovaní turisti, uviedol starosta Darwin Baca.
Časť Peruáncov demonštruje od minulej stredy (7. 12.), keď parlament zbavil funkcie prezidenta Castilla. Ten krátko pred tým oznámil, že parlament rozpúšťa a že chce vymenovať vládu, ktorá by vládla bez kontroly zákonodarcov.
Castilla následne zadržali a obvinili zo vzbury a sprisahania, čo však odmieta. Jeho viceprezidentka Dina Boluarteová sa stala novou hlavou štátu. Demonštrujúci žiadajú tiež rozpustenie parlamentu a predčasné voľby.
Kedy budú predčasné voľby?
Boluarteová sa snaží vyjsť v ústrety požiadavkám demonštrantov skrátením volebného obdobia. Pôvodne chcela vládnuť do riadneho termínu volieb v roku 2026. V pondelok (12. 12.) jej vláda však podala do parlamentu návrh zákona, ktorý by zvolal predčasné voľby v apríli roku 2024.
V stredu prezidentka dala najavo, že by sa voľby mohli konať v decembri budúceho roka. Spoluobčanov vyzvala na pokoj. Skrátenie volebného obdobia musí schváliť parlament zmenou ústavy.
Vo štvrtok (15. 12.) má peruánsky najvyšší súd rozhodnúť o žiadosti prokurátorov, ktorí by chceli uvaliť väzbu na Castilla na najbližších 18 mesiacov. Jeho obhajcovia sa usilujú o prepustenie bývalého prezidenta, ktorému hrozí 10 až 20 rokov väzenia.
Časť latinskoamerických prezidentov vyzvala peruánske úrady, aby rešpektovali Castillove práva na obhajobu. Mexiko mu ponúklo azyl.
