Výrobcovia elektriny budú platiť odvod z nadmerných príjmov. Poslanci totiž definitívne schválili novelu zákona o energetike. Parlament o legislatívne rokoval zrýchlene. Predmetom odvodu je nadmerný príjem, teda kladný rozdiel medzi trhovým príjmom a stropom trhového príjmu.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR ho stanovilo na 90 % nadmerného príjmu. Odvodovými obdobiami budú kalendárne mesiace v období od 1. decembra 2022 do 31. decembra 2024.
Novela reaguje na nariadenie Európskej únie, podľa ktorého majú členské štáty povinnosť zaviesť dočasné vnútroštátne opatrenie týkajúce sa uplatňovania stropu trhových príjmov výrobcov z predaja elektriny a prerozdelenie nadmerných príjmov koncovým odberateľom elektriny.
„Veľkoobchodné ceny elektriny a plynu priamo ovplyvňujú tvorbu maloobchodných cien elektriny. Predaj elektriny za trhové ceny vyššie, ako sú reálne výrobné ceny umožňuje vybraným výrobcom vrátane sprostredkovateľov generovať v súčasnej situácii vysokých cien elektriny na veľkoobchodných trhoch nadmerné príjmy,“ uvádza ministerstvo.
Zraniteľní odberatelia
Na základe pozmeňujúcich návrhov sa do návrhu dostalo aj ustanovenie, podľa ktorého sa rozšíria zraniteľní odberatelia o skupinu, ktorá odoberá elektrinu na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody. Poslanci odobrili aj pozmeňujúci návrh Petra Kremského a Petra Pčolinského.
Ten vylučuje akúkoľvek pochybnosť ohľadne uplatňovania uvedeného odvodu. Novela tak vyslovene uvádza, že predmetom odvodu nie je nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov.
Novela zákona tiež reaguje na reštriktívne opatrenia s ohľadom na konanie Ruska na Ukrajine, týkajúce sa uvalených sankcií na ruskú ropu dodanú na Slovensko ropovodom. Ako aj na ropné výrobky vyrobené z tejto ropy, alebo ich ďalší predaj do iných členských štátov alebo do tretích krajín.
Stanovuje povinnosť označovania ruskej ropy dodanej na naše územie ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.
Predstavená legislatíva taktiež zavádza nový inštitút tzv. krízovej regulácie. Upravuje postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením.
Návrh zákona taktiež rozširuje použitie zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH SR o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
