Severokórejský vodca Kim Čong-un otvoril v utorok (27. 12.) výročné zasadnutie Ústredného výboru vládnucej Kórejskej strany práce. V úvode zjazdu vychválil úspechy a zároveň vyzval na väčšie úsilie pri prekonávaní výziev a problémov, ktorým čelí jeho krajina. Informuje o tom agentúra AP.
Zjazd má okrem iného preskúmať politiku aj rozpočet končiaceho roka aj návrh budúcoročného rozpočtu, uvádza agentúra AFP citujúc zo správy severokórejskej štátnej agentúry KCNA.
Kim podľa expertov zasadnutie pravdepodobne využije na potvrdenie svojho odhodlania rozšírenie jadrového arzenálu KĽDR.
V úvode zasadnutia vyzdvihol obrovské ťažkosti, akým KĽDR v ostatnom čase podľa jeho slov úspešne čelila. Zároveň povedal, že krajina „pozoruhodným spôsobom vzrástla vo všetkých oblastiach politiky, vojenstva, hospodárstva a kultúry, pričom pokrok sa dosiahol pri napĺňaní gigantických úloh“.
Podľa niektorých politických komentátorov bude možno Kim potrebovať takéto propagandistické vyhlásenia, aby si zabezpečil väčšiu lojalitu verejnosti pri presadzovaní náročných projektov týkajúcich sa posilnenia arzenálu zbraní či riešenia ekonomických problémov.
KĽDR čelí sankciám USA i medzinárodnému tlaku na obmedzenie svojho jadrového programu. Predpokladá sa, že zjazd potrvá niekoľko dní. Kim sa na ňom neskôr zrejme chce zaoberať aj otázkami ako sú zbrojenie, vzťahy s USA či ekonomika krajiny.
Severná Kórea tento rok uskutočnila rekordný počet skúšok zbraní. A to vrátane vystrelenia medzikontinentálnej balistickej rakety, ku ktorému došlo prvýkrát od roku 2017.
Samotný Kim deklaroval, že sa nevráti k rokovaniu so Spojenými štátmi, ak neprestanú so svojou nepriateľskou politikou. Tým podľa AP zjavne odkazoval na sankcie, ako aj pravidelné spoločné vojenské cvičenia USA a Južnej Kórey.
Udelili mimoriadnu milosť
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol udelil mimoriadnu milosť viacerým odsúdeným politikom vrátane svojho predchodcu v úrade, niekdajšieho prezidenta I Mjong-baka, ktorý si odpykával 17-ročný trest väzenia za korupciu a ďalšie trestné činy. Informuje o tom agentúra Reuters.
I Mjong-baka zatkli v marci 2018. Odsúdený bol za prijímanie úplatkov, spreneveru a zneužitie právomocí v súvislosti s korupčnou kauzou okolo závodu na výrobu náhradných dielov do automobilov. Týchto skutkov sa dopustil pred pôsobením i počas neho v prezidentskom úrade.
Odsúdili ho v roku 2020, z väzenia bol však odvtedy viackrát dočasne prepustený z dôvodu chatrného zdravia a potrebnej liečby. Naposledy mu výkon trestu pozastavili v júni v reakcii na jeho žiadosť, v ktorej sa odvolával na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav.
Prezidentská milosť vstúpi do platnosti v stredu (28. 12.), pričom I Mjong-bakovi sa ňou zruší zvyšných 15 rokov trestu. Agentúra AP uvádza, že milosť v utorok udelili celkovo vyše 1 300 ľuďom.
Pôvodne sa očakávalo, že exprezidenta omilostí Jun Sok-jol už v auguste, keď udelil svoju prvú milosť od nástupu do úradu. Trest vtedy, okrem iných, zrušil napríklad dedičovi technologického gigantu Samsung I Če-jongovi usvedčenému z korupcie.
I Mjong-bak je v poradí už štvrtým bývalým juhokórejským prezidentom, ktorý sa ocitol za mrežami.
Jeho nasledovníčka v úrade, exprezidentka Pak Kun-hje, bola v súvislosti s korupčným škandálom, ktorý v roku 2017 ukončil jej pôsobenie na poste hlavy štátu, odsúdená až na 20-ročné väzenie. Aj ona však dostala prezidentskú milosť a z väzenia sa dostala vlani, teda po necelých piatich rokoch.
