Aby referendum platilo, musí sa na ňom zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Ak má mať aj úspech, musí viac ako polovica z nich zakrúžkovať odpoveď áno.
Ak referendum platí, jeho výsledky vyhlási predseda NR SR v Zbierke zákonov. „V zásade má rovnakú silu ako ústavný zákon a keď sa naformuluje tak, ako legislatívny návrh alebo návrh, ktorý možno priamo aplikovať, tak sa môže priamo aplikovať a netreba už ďalší úkon národnej rady,“ vysvetlil ústavný právnik Kamil Baraník.
Lehoty, do ktorých musia výsledok premietnuť do zákonov, nie sa nestanovujú.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
„Mnohokrát v ústavnom práve platí, že sa veci majú konať bez zbytočného odkladu. Takže by to malo byť čím skôr,“ hovorí Baraník. Ústava by v takom prípade ukotvila nové podmienky pre predčasné parlamentné voľby.
„To čo sa odlišuje od toho návrhu na zmenu ústavy je, že na vyhlásenie predčasných volieb bude stačiť iba 76 poslancov. Na rozdiel od toho návrhu, ktorý je v národnej rade, kde je potrebná ústavná väčšina 90 poslancov“. Povedal Erik Láštic, vedúci Katedry politológie FiF UK v Bratislave.
Opatrenie môžu zrušiť až po troch rokoch
„A tak isto by to znamenalo, že by mohlo prebehnúť aj ďalšie referendum o tom, že sa skončí predčasným spôsobom volebné obdobie národnej rady. Treba povedať, že to by bolo skôr svetovým unikátom, aby sa referendom rozpúšťala národná rada. Lebo ide o jeden hlas ľudu, ktorý bol vyjadrený vo voľbách. Plus druhý hlas ľudu, ktorý je vyjadrený v referende,“ dodáva Baraník.
Toto opatrenie sa bude dať zrušiť najskôr po troch rokoch a len ústavným zákonom. Ak by prišli na to, že existuje zákon, ktorý je v rozpore s platným výsledkom referenda, môžu ho vyhlásiť za protiústavný.
