George Dewey Cukor sa narodil 7. júla 1899 v New Yorku židovským prisťahovalcom z Maďarska. Už ako tínedžer bol blázon do divadla a namiesto vyučovania často navštevoval popoludňajšie predstavenia.
Po absolvovaní strednej školy v roku 1916 strávil rok v študentskej vojenskej jednotke. Neskôr sa zamestnal ako asistent manažéra divadelnej spoločnosti Chicago City Theater Company. Po troch rokoch získavania skúseností založil v roku 1920 v Rochesteri vlastnú akciovú spoločnosť, v ktorej pracoval sedem rokov.
Potom sa vrátil na Broadway. Pracoval tam s takými významnými herečkami ako Ethel Barrymore, Dorothy Gish, Estelle Winwood a Jeanne Eagels, píše filmový portál csfd.cz.
Keď Hollywood začal v New Yorku získavať talenty pre zvukový film, Cukor sa v roku 1929 bez váhania presťahoval na západné pobrežie. Pre Paramount Pictures najprv vytvoril dialógy vo filme River of Romance (1929). Potom nasledovala slávna protivojnová dráma All Quiet on the Western Front (Na západe nič nového, 1930) v Universal Pictures.
Pred svojím samostatným debutom, réžiou filmu Tarnished Lady (1931) s herečkou Tallulah Bankheadovou, sa podieľal na troch filmoch pre Paramount. Cukor štúdio opustil po súdnom procese. Ten sa týkal jeho prepustenia z práce na jednom z predchádzajúcich filmov spoločnosti, muzikáli One Hour With You (1932).
Odišiel k Davidovi O. Selznickovi do štúdií RKO (Radio-Keith-Orpheum), jedného z piatich hlavných štúdií zlatého veku Hollywoodu.
Výborne spolupracoval s herečkami
Cukrova kariéra rozkvitla v spoločnosti RKO, kde režíroval sériu pôsobivých filmov: What Price Hollywood (Cena za slávu, 1932), A Bill of Divorcement (Rozvodová záležitosť, 1932), Dinner at Eight (Večera o ôsmej, 1933), Little Women (Malé ženy, 1933), David Copperfield (1935), Romeo and Juliet (1936) a Camille (Dáma s kaméliami, 1937) s Gretou Garbo.
Počas tohto obdobia si získal povesť režiséra schopného viesť herečky k skvelým výkonom a stal sa známym ako „režisér žien“. Tomu sa však vehementne bránil. Jednou z prvých herečiek, ktoré takto režíroval, bola herečka Katharine Hepburn. Tá debutovala v dráme Divorce Matter (1932), ktorej vzhľad a osobnosť priviedli šéfov RKO do slepej uličky.
Cukor s ňou dokončil mnoho úspešných filmov a stali sa blízkymi priateľmi. Keďže na odovzdávaní Oscarov v roku 1968 nebola prítomná, sošku prevzal za ňu.
V roku 1937 ho prizvali k réžii neskôr veľmi úspešnej romanticko-vojnovej drámy Gone With The Wind (Odviate vetrom, 1939), ktorú produkoval David O. Selznick, a dva roky strávil prípravami a dlho pracoval s Vivien Leighovou a Oliviou de Havillandovou.
Vymenili ho po necelých troch týždňoch natáčania (pre nezhody s producentom Selznickom), ale pokračoval v práci s menovanými herečkami.
Opačnú úlohu zohral pri slávnom filme The Wizard of Oz (Čarodejník z krajiny OZ, 1939). Hoci prišiel len na dočasnú výpomoc, nakoniec vykonal kľúčové zmeny, ktoré ovplyvnili celkový dojem.
Obdobie vzostupov a pádov
Konkrétne doladil make-up Judy Garlandovej (napríklad odstránil jej pôvodne zamýšľanú blond parochňu), jej šaty a celkovo jej prejav. Napríklad ju nabádal, aby pôsobila prirodzenejšie, čo výrazne prispelo ku konečnému úspechu filmu. Dotvoril aj vzhľad ostatných postáv.
Nasledoval film The Women (1939), obľúbený vďaka ženskému obsadeniu, a film The Philadelphia Story (Príbeh Filadelfie, 1940) s Katharine Hepburn v hlavnej úlohe. Režíroval aj ďalšiu zo svojich obľúbených herečiek, Gretu Garbo, v jej poslednom filme, romantickej komédii Melvyna Douglasa Two-faced Woman (Žena dvoch tvári, 1941).
„Garbo mala neobyčajné spôsoby. Bola jedinečná – ako stvorená pre filmové plátno. Vždy si dala záležať na tom, aby scéna vyšla tak, ako má. Vopred si nacvičila každý pohyb a naučila sa každú slabiku dialógu presne tak, ako bola napísaná. Nikdy neimprovizovala a ja som ju za to obdivoval. Vedela, kedy má prestať, cítila to. Bola príliš inteligentná na to, aby sa pokúsila vrátiť k filmovej tvorbe,“ vyjadril sa o nej Cukor.
Štyridsiate roky boli pre neho desaťročím vzostupov a pádov. Medzi jueho posledné filmy patrili Two-faced Woman, ako aj Her Cardboard Lover (1942 ) s Normou Shearerovou. Väčší úspech zaznamenal s trilermi A Women´s Face (Tvár ženy, 1941) s Joan Crawfordovou a Gaslight (Plynové lampy, 1944) s Ingrid Bergmanovou a Charlesom Boyerom a s komédiou Adam’s Rib (Adamovo rebro, 1949) s Katharine Hepburnovou a Spencerom Tracym.
Viacerým hercom dopomohol k zisku Oscara
Neúspešne sa pokúsil rozbehnúť veľký filmový projekt o spisovateľke Virginii Woolfovej (v hlavnej úlohe s Maggie Smithovou). Naopak, veľmi úspešná bola jeho spolupráca s Katharine Hepburnovou a počas 47 rokov ju režíroval v celkovo desiatich filmoch.
Spomínaný debut A Bill of Divorcement (Rozvodová záležitosť, 1932), dráma podľa knihy Little Women (Malé ženy, 1933), spolu s Carym Grantom ju režíroval v komédiách Sylvia Scarlett (1935) a Holiday (1938), The Philadelphia Story (Príbeh Filadelfie, 1940) s Jamesom Stewartom.
Trikrát ju režíroval so Spencerom Tracym – v kriminálnom filme Keeper of The Flame Of The Flame (1942), v komédiách Adam’s Rib (1949) a Pat and Mike (Pat a Mike, 1952) a v televíznych filmoch Love Among The Ruins (1975) a The Corn Is Green (1979).
Cukor niekoľkým hercom pomohol k zisku filmovej ceny Oscar James Stewart získal Oscara za hlavnú úlohu vo filme The Philadelphia Story (Príbeh Filadelfie, 1940), Ronald Colman získal toto ocenenie za svoj výkon vo filme A Double Life (Dvojí život, 1947) a Judy Hollidayová vyhrala kategóriu Najlepšia herečka v hlavnej úlohe za film Born Yesterday (Včera narození, 1950).
Časopis Entertainment Weekly ho zvolil za 18. najväčšieho režiséra všetkých čias. Cukor režíroval 21 rôznych hercov v úlohách, za ktoré ich neskôr nominovali na Oscara. Za svoje výkony ich v jeho filmoch získali, okrem troch už uvedených, aj Ingrid Bergmanová za hlavnú rolu vo filme Gaslight (Plynové lampy, 1944) a Rex Harrison za hlavnú rolu v muzikáli My Fair lady (1964).
Nezhody s Marilyn Monroe
V roku 1954 Cukor natočil svoj prvý farebný film A Star is Born (Zrodila sa hviezda, 1954) ktorý zároveň znamenal veľký návrat pre Judy Garlandovou. Režíroval aj snímku Something´s Got To Give (1962).
Natáčanie nebolo ľahké od samého začiatku až do konca a Cukor bol tiež otvorene zaujatý proti hlavnej hviezde filmu Marilyn Monroe, nevychádzali spolu. Monroeová našli v jej dome mŕtvu len pár mesiacov po začiatku natáčania a film nikdy nedokončili.
O dva roky neskôr dostal konečne svojho Oskara (a súčasne cenu BAFTA a Zlatý glóbus) aj samotný Cukor, bolo to za réžiu muzikálu s Audrey Hepburnovou My Fair Lady (1964).
„O Marilyn Monroe napísali toho mnoho. Neviem, možno existuje presný psychiatrický termín pre jej poruchy. Ťažko sa to hovorí, ale myslím si, že bola úplne šialená,“ povedal o nej Cukor.
V práci pokračoval do neskorého veku
V práci pokračoval až do neskorého veku, v roku 1975 získala cenu Emmy za skvelú réžiu televíznej drámy Love Among The Ruins (1975) s Katharine Hepburnovou a Laurencem Olivierem. Posledný film režíroval v roku 1981 – bola to dráma Rich and Famous (Bohaté a slávné, 1981) s Jacqueline Bissetovou a Candice Bergenovou.
„Radi by ste si mysleli, aký ste originálni, výrazní a neopakovateľní. Je prekvapivé zistiť, akou mierou kopírujete svoju rodinu, a už od detstva, ste tvarovaní,“ vyhlásil. V Hollywoodu bolo „verejným tajomstvom“, že Cukor bol gay.
Ľudia ho poznali ako bonvivána. V ranom období Hollywoodu bol jeho dom miestom pravidelných nedeľných párty a jeho hostia vedeli, že tam vždy nájdu zaujímavú spoločnosť, dobré jedlo a skvelú atmosféru. Jeho priatelia pre neho znamenali veľmi veľa, svoj dom mal zaplnený ich fotografiami.
Pravidelnými návštevníkmi jeho večierkov boli Katharine Hepburnová a Spencer Tracy, Joan Crawfordová a Douglas Fairbanks junior, Lauren Bacallová a Humphrey Bogart, Marlene Dietrichová, Laurence Olivier a Vivien Leighová, Judy Garlandová, Norma Shearerová a mnoho ďalších slávnych men.
George Cukor sa dožil 83 rokov. Zomrel pred 40 rokmi, 24. januára 1983. Jeho hrob sa nachádza na Forest Lawn Memorial Park v kalifornskom Glendale.
Nemá pomník, miesto je neoznačené a verejnosti neprístupné. Vedľa neho má podľa svojho testamentu hrob Frances Goldwynová, žena filmového magnáta Samuela Goldwyna. Dôvodom bola neopätovaná dlhoročná láska.
