Priaznivci ruskej neonacistickej militantnej skupiny stoja za zasielaním výbušných zásielok. Tie koncom minulého roka v Španielsku adresovali okrem iných tamojšiemu premiérovi, ministrovi obrany či zahraničným diplomatom.
Riadila ich však zrejme ruská vojenská rozviedka GRU, napísal v pondelok (23. 1.) s odvolaním sa na amerických predstaviteľov denník The Washington Post.
Španielski i zahraniční vyšetrovatelia zisťujú, kto koncom novembra a začiatkom decembra poslal šesť listových bômb prevažne na miesta v hlavnom meste Madrid vrátane oficiálnej rezidencie premiéra Pedra Sáncheza, na americké a ukrajinské veľvyslanectvo a španielske ministerstvo obrany.
Pri útokoch, ktoré Spojené štáty považujú za akty terorizmu, neprišiel o život nik. Pracovník ukrajinskej ambasády však utrpel zranenia po tom, čo jedna z takýchto zásielok explodovala.
Vyšetrovatelia sa v uplynulých týždňoch zamerali na tzv. Ruské imperialistické hnutie – radikálne zoskupenie, ktoré má členov i priaznivcov po celej Európe, ako aj výcvikové centrá vo vojenskom štýle v Petrohrade, píše denník.
Skupina, ktorú americké ministerstvo zahraničných vecí považuje za teroristickú organizáciu, má zrejme väzby na ruské tajné služby, domnievajú sa predstavitelia USA.
Dôležití členovia skupiny boli v Španielsku a tamojšia polícia sledovala jej väzby s krajne pravicovými španielskymi organizáciami.
Čo bolo ich cieľom?
Zjavným cieľom akcie s listovými bombami bolo signalizovať, že Rusko a jeho zástupcovia by mohli podniknúť teroristické útoky v celej Európe vrátane hlavných miest členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré pomáhajú brániť Ukrajinu pred ruskou inváziou, uviedli americkí predstavitelia.
Španielsko je členom aliancie a poskytlo Ukrajine vojenskú a humanitárnu pomoc, ako aj diplomatickú podporu, pripomína The Washington Post.
Podľa denníka doposiaľ neexistujú žiadne známky toho, že by Moskva bola pripravená zapojiť sa do rozsiahlych skrytých útokov alebo sabotáží v Európe, o ktorých sa ruskí predstavitelia domnievajú, že by mohli vyvolať reakciu NATO a potenciálne i nákladný širší konflikt, tvrdia predstavitelia USA a ich spojenci.
Z rovnakého dôvodu ruský prezident Vladimir Putin a jeho generáli doposiaľ nenariadili konvenčný útok na krajinu NATO.
To by sa však mohlo zmeniť v prípade, že by Rusko ďalej trpelo väčšie porážky na bojisku na Ukrajine. Putin dal svojej vojenskej spravodajskej službe široký priestor na rozvoj a vedenie tajných operácií v Európe. Ale miera, do akej bol Kremeľ zapojený do operácie s listovými bombami, je podľa predstaviteľov USA nejasná.
„Vyzerá to na varovný výstrel,“ uviedol Nathan Sales, bývalý koordinátor oddelenia amerického rezortu diplomacie pre protiteroristické akcie v administratíve exprezidenta USA Donalda Trumpa, počas ktorej bolo Ruské imperialistické hnutie označené za teroristickú organizáciu.