Celoročný priemer európskych teplôt bol vlani druhý najvyšší v histórii záznamov, prebehol ho len rok 2020. Vlaňajšie leto bolo v Európe doteraz najteplejšie. Sprevádzali ho mimoriadne dlhé a intenzívne vlny horúčav na západe a severe kontinentu.
V celosvetovom meradle sa rok 2022 zaradil na piate miesto. Vyplýva to z utorkovej (10. 1.) správy agentúry Európskej únie pre monitorovanie atmosféry a klimatických zmien Copernicus.
Podľa jej meraní Európa zaznamenala najvyššie emisie škodlivých plynov z lesných požiarov za posledných 15 rokov. Rovnako ako v posledných rokoch rástla koncentrácia oxidu uhličitého a metánu v ovzduší.
V rade krajín západnej a južnej Európy bol minulý rok najteplejší v histórii, v ostatných častiach kontinentu sa však zaradil až o niekoľko teplejších rokov z poslednej doby.
Celkovo bol podľa utorkovej správy o 0,3 stupňa Celzia chladnejší ako rok 2020 a o desatinu stupňa teplejší ako ďalšie roky v poradí – 2014, 2015 a 2019. V celej Európe okrem Islandu boli ročné teploty vyššie ako priemer rokov 1991 až 2020.
Správa v súlade s ďalšími podobnými výstupmi konštatuje, že teplota v Európe sa za posledných 30 rokov zvýšila viac ako dvakrát oproti celosvetovému priemeru. Jej nárast je najvyšší zo všetkých kontinentov na svete.
Nadpriemerne teplé leto
Teplotne nadpriemerné bolo najmä leto. To v kombinácii so suchým počasím viedlo k nezvyčajne vysokému počtu požiarov v juhozápadnej Európe, najmä vo Francúzsku a Španielsku.
„Rok 2022 bol ďalším rokom klimatických extrémov v Európe i na celom svete. Tieto udalosti zdôrazňujú, že už teraz pociťujeme ničivé dôsledky nášho otepľujúceho sa sveta,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa služby Copernicus Climate Change Service Samantha Burgessová.
Utorková správa je podľa nej ďalším potvrdením toho, že najhorším dôsledkom môže ľudstvo predísť len v prípade, že „urýchlene zníži emisie uhlíka a rýchlo sa prispôsobí meniacej sa klíme.“
V celosvetovom meradle bol minulý rok o 0,3 stupňa Celzia nad priemerom obdobia 1991 až 2020. Napríklad v niektorých častiach Sibíri či severnej Antarktídy prekročili teploty tento priemer o dva stupne.
Antarktického morského ľadu ubudlo natoľko, že jeho minimálny rozsah bol najnižší za 44 rokov satelitného sledovania. Správa spomína aj dlhotrvajúce vlny horúčav v Pakistane, Indii a Číne a rozsiahle záplavy v Pakistane.
Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére sa vlani zvýšila približne o 2,1 ppm (častíc na milión molekúl vzduchu).To je podobné tempo ako v posledných rokoch. Ďalej narástla aj koncentrácia metánu v ovzduší, ktorá sa zvýšila menej ako v rekordných prípadoch posledných dvoch rokov.
