Určenie termínu predčasných volieb nie je jediným problémom, ktorý stojí pred politickými špičkami. Aby sa vôbec mohli konať, parlament musí najskôr zreformovať ústavu. Jej súčasná podoba nedovoľuje poslancom skrátiť si volebné obdobie.
V pléne pritom čaká už niekoľko mesiacov na schválenie návrh z dielne Sme rodina. Ak by sa našlo 90 hlasov potrebných zmenu ústavy, vyhlásenie predčasných volieb by bola zrejme otázka dní. Situácia sa však komplikuje, keďže jednotlivé strany majú rozdielne predstavy, ako skracovať volebné obdobie.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Politické rokovania o reforme ústavy budú pravdepodobne veľmi náročné. Viaceré strany pôvodnej koalície sa rozchádzajú v riešeniach, ako dospieť k predčasným voľbám. OĽANO sa domnieva, že volebné obdobie by sa mohlo skracovať buď rozhodnutím parlamentu, alebo tzv. ľudovým hlasovaním.
Tento inštitút pozná ústava napr. pri odvolávaní prezidenta. Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) preto tvrdí, že je na mieste aj v prípade predčasných volieb. Kvórum by bolo rovnaké ako pri referende, rozdiel by bol inde.
„Len raz za volebné obdobie to bude niekto môcť spraviť, aby sme tu nemali nejakú taliansku demokraciu,“ uviedol.
Naopak, ak by mal o predčasných voľbách rozhodovať parlament, poslanci by postupovali podľa presne stanových pravidiel. Návrh na skrátenie volebného obdobia by sa predložil na jednej schôdzi, no hlasovalo by sa až na ďalšej.
SaS referendum odmieta úplne
OĽANO tvrdí, že poslanci musia mať čas na rozhodnutie. Podľa Vetráka bude toto jedna z podmienok, na ktorej bude hnutie trvať. Svoju predstavu, ako dospieť k predčasným voľbám, má aj SaS. Liberáli úplne odmietajú možnosť referenda resp. ľudového hlasovania.
„Nie je to dobrý nástroj pre skracovanie volebného obdobia. Jednoducho, je dobré, aby poslanci vedeli, že majú voľný mandát a že nie sú pod takouto hrozbou. Samozrejme, keď nastáva patová situácia, treba mať určité riešenie. Ale navrhujem, aby sme skôr išli cestou samorozpustenia,“ ozrejmila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).
To znamená, že parlament by odhlasoval uznesenie a poslanci by sa rozišli. OĽANO túto možnosť odmieta. Štát by totiž podľa Vetráka v takom prípade viedla do volieb len malá skupina ľudí a nie 150 členné plénum.
„SaS navrhuje obdobu parlamentnej rady, ktorá dnes funguje iba vo vojnovom stave. Nemyslíme si, že by sme tu mali mať obdobu vojnového stavu, keď sa povie, že majú byť predčasné voľby,“ uviedol.
S týmito návrhmi sa nestotožňuje Smer-SD. „Odmietame podmieňovanie zmeny ústavy všelijakými výmyslami, s ktorými prichádzajú predstavitelia rozbitej vládnej koalície a SaS, len preto, aby túto nevyhnutnú zmenu ústavy nemuseli podporiť,“ vyjadril sa predseda strany Smer-SD Robert Fico.
V parlamente už pritom niekoľko mesiacov leží návrh na reformu ústavy z pera hnutia Sme rodina. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) žiada, aby sa predčasné voľby mohli konať buď na základe referenda, alebo rozhodnutia parlamentu, no pripúšťa aj kompromisy.
„Jedny tam nechcú to referendum, druhí tam chcú len to referendum. My musíme nájsť jedno riešenie, ktoré bude vyhovovať viac-menej všetkým, aby sme to mohli urobiť,“ dodal.
V prípade, ak sa lídri nedohodnú, prezidentka pravdepodobne vymenuje úradnícku vládu. Koalícia aj opozícia však deklaruje, že v takom prípade nezíska kabinet v parlamente dôveru.
