Na hlavný obsah

Popredný historik SNP sa pre svoju prácu dostal do nemilosti komunistického režimu

Pre zákaz musel istý čas publikovať samizdatovo.

Historik Jozef Jablonický po prebratí Ceny Dominika Tatarku.
Historik Jozef Jablonický po prebratí Ceny Dominika Tatarku v roku 2008.Foto: TASR

Svojou knihou Z ilegality do Povstania z roku 1969, ponúkol nový pohľad na udalosti Slovenského národného povstania (SNP). Pre knihu, ktorá polemizovala s oficiálnou – komunistickou – interpretáciou priebehu SNP, sa neskôr dostal do nemilosti štátnej moci a v rokoch 1974 – 1989 publikoval len samizdatovo.

Od narodenia historika Jozefa Jablonického uplynulo v utorok (3.1.) 90 rokov.

Jozef Jablonický sa narodil 3. januára 1933 v Zavare. V rokoch 1952 – 1957 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil ako stredoškolský učiteľ a na odbore školstva kultúry trnavského okresného národného výboru.

V roku 1960 nastúpil do Historického ústavu (HÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV), kde sa začal venovať najnovším dejinám a SNP. V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta historických vied.

Po odborných publikáciách Robotnícke hnutie na Trnavsku za kapitalistickej ČSR (1961), Protifašistický odboj v Trnavskom okrese v rokoch 1938 – 1945 (1962), Slovensko na prelome (1965), priniesol nový pohľad na SNP v dnes už legendárnej knihe Z ilegality do Povstania (1969), v ktorej rehabilitoval a vrátil do spoločenského povedomia ľudí zaraďovaných do občianskeho odboja.

V knihe výrazne polemizoval s dielom Gustáva Husáka Svedectvo o SNP (1964), od ktorej sa odvíjal oficiálny pohľad na udalosti súvisiace s SNP. Gustáv Husák vo svojej knihe nekriticky vyzdvihoval úlohu Komunistickej strany pri organizovaní SNP.

Podľa Jablonického vybudoval tézu o vedúcej úlohe komunistickej strany v SNP a neobjektívne zobrazil občiansky odboj, povstaleckú armádu či pôsobenie partizánov.

V roku 1974 musel napokon Jablonický z politických dôvodov z HÚ SAV odísť a na dlhé obdobie sa stal zamestnancom Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave. Naďalej sa však zaoberal témami súvisiacimi s protifašistickým odbojom na Slovensku.

Samizdat

Počas obdobia normalizácie nemohol oficiálne publikovať a výsledky svojho historického bádania rozširoval samizdatovo.

Po roku 1990 sa Jablonický systematicky venoval témam vyšetrovania, súdenia, väznenia a rôznym formám šikanovania odbojárov po februári 1948. V publikovaných prácach a vyjadreniach pripomínal nevinné obete komunistického režimu.

Stal sa spoluzakladateľom novovzniknutého Politologického kabinetu SAV a osem rokov bol jeho riaditeľom. Od roku 2002 je Politologický kabinet SAV Ústavom politických vied SAV.

V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom Komisie vlády SR a zároveň podpredseda Komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970.

Po dvadsaťročnom zákaze oficiálneho publikovania vydal Povstanie bez legiend (1990), Glosy o historiografii SNP (1994) a Podoby násilia (2000). Výsledky svojho vedeckého bádania uverejnil aj v dielach Samizdat o odboji (2004), Samizdat o odboji II. (2006), Samizdat o disente (2007).

Vtedajší prezident Ivan Gašparovič odovzdáva Jozefovi Jablonickému Pribinov kríž I. triedy.
Vtedajší prezident Ivan Gašparovič odovzdáva Jozefovi Jablonickému Pribinov kríž I. triedy.Foto: TASR

Po rokoch sa dočkal aj celospoločenského uznania a dostal viacero významných ocenení. V roku 2007 Pribinov kríž I. triedy udelený prezidentom SR a Cenu Milana Hodžu (2007) za prínos v rozvoji poznania dejín Slovenska v 20. storočí a ich prezentovanie v širšom európskom kontexte.

Najnovšie aj Cenu Dominika Tatarku (2008) za knihu Samizdat o disente či Cenu Múzea SNP (2008) za celoživotný prínos v oblasti výskumu protifašistického odboja, obhajobu historicky verného výkladu odboja a SNP a za prínos v boji za demokraciu.

Jozef Jablonický zomrel 7. decembra 2012 v Bratislave.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko