Prvú podzemnú dráhu na svete sprístupnili v Londýne pred 160 rokmi. Verejnosť sa metrom mohla odviezť 10. januára 1863 na časti linky Metropolitan Railway. Niektoré jej stanice sú v súčasnosti chránené už ako architektonické a historické pamiatky.
Okrem veľkých davov premiestňujúcich sa ľudí bol v tom čase v britskom hlavnom meste aj ďalší problém, ktorého príčinou boli kone. Išlo o zápach.
Myšlienka umiestniť aspoň časť londýnskej dopravy pod zem sa objavila už v roku 1830. Oficiálna podpora z parlamentu prišla v roku 1854, keď bolo odsúhlasený zámer vystavať prvú linku metra z Paddingtonu cez King Cross na Farringdon Street.
Problémom boli ako vždy financie, ktoré sa však podarilo zabezpečiť v roku 1859. Argumentom bolo, že takáto doprava prinesie mestu čistejšie a zdravšie prostredie, otvorí sa stred mesta a umožní tiež pracujúcim presťahovať sa na predmestia s ľahkou dostupnosťou.
The Tube
S prácami sa začalo vo februári 1860. Metro sa budovalo tesne pod povrchom a tak kde to nebolo nutné, viedla trasa i nad zemou, okrem iného aj preto, že vozy s cestujúcimi mala ťahať parná lokomotíva. Obrovskej výstavbe za obeť padli mnohé domy a trpela aj doprava.
Prvú skutočne hlbšiu trasu otvorili v roku 1890 a odvtedy sa metru hovorí The Tube. V súčasnosti sa najhlbšie, takmer 58,5 metra pod povrchom, nachádza stanica Hampstead.
Pre verejnosť sa metro otvorilo 10. januára 1863. Deň predtým sa tzv. podzemkou na takmer sedem kilometrovej trase z londýnskeho nádražia Paddington do stanice Farringdon Street odviezlo vedenie spoločnosti a jeho hostia. Slávnosť zakončili elegantným obedom.
Vozne osvetľovali plynové lampy
Vozne prvých súprav osvetľovali plynové lampy. V prvej triede sa pri tomto svetle vraj dala čítať tlač, ale len keď vlak stál. Pri pohybe vlaku mihotanie plameňa takúto kratochvíľu znemožňovalo.
Lavice v druhej triede boli potiahnuté kožou, pohodlné boli aj sedadlá prvej triedy. Všetky stanice obliehali v prvý deň dychtiví cestujúci. Nie všetci si však dopravný zázrak mohli vyskúšať. Vlaky boli plné.
Prvú tlačenicu cestujúci absolvovali pri vstupe do stanice. Ďalšia ich čakala pri predaji lístkov a potom pri nastupovaní. Podľa dobovej tlače bolo priam zázrakom, že sa v ten deň nestala žiadna nehoda.
V krátkom čase podzemka prepravovala 26 000 pasažierov každý deň. V súčasnosti ich je približne päť miliónov. Londýnske metro má dĺžku 402 kilometrov a obsluhuje 280 zastávok. V špičkách premáva po hlavnom meste viac ako 543 vlakov.
Bombové útoky z roku 2005
Chod londýnskej dopravy v podzemí ochromili v minulosti viaceré udalosti. Jednou z nich bola napríklad séria samovražedných bombových útokov počas rannej špičky zo 7. júla 2005.
Explózie prerazili tri vlaky londýnskeho metra a zabili 39 ľudí. O hodinu neskôr zahynulo 13 ľudí pri výbuchu bomby na hornej palube autobusu na námestí Tavistock. Pri celkovo štyroch útokoch sa zranilo viac ako 700 ľudí, píše webový portál Britannica.
Niekoľko staníc metra v londýnskej finančnej štvrti museli evakuovať a následne uzavrieť. Výbuchy spôsobili dopravný chaos a zablokovali dopravu v celom londýnskom metre. V staniciach vypukla panika, ľudia odpadávali a zostali v podzemnej dráhe uväznení 30 minút.
Štyria atentátnici uskutočnili útoky s použitím lacného a ľahko dostupného materiálu. Tieto faktory spôsobili, že včasné odhalenie sprisahania zo strany úradov bolo veľmi nepravdepodobné, a vynútili si zásadnú zmenu britskej protiteroristickej politiky, ktorá sa predtým zameriavala na zahraničné hrozby.
Skupina atentátnikov, ktorá niesla batohy naplnené výbušninami, nastúpila do vlaku na londýnsku stanicu King’s Cross. Neskôr sa rozdelili, pričom nastúpili do vlakov smerujúcich na východ a západ na linke Circle Line a do vlaku smerujúceho na juh na linke Piccadilly Line. Neskôr došlo k simultánnym výbuchom vo vlakoch na Russell Square, Aldgate a Edgware Road.
Štvrtý atentátnik potom opustil stanicu metra a nakoniec nastúpil do preplneného autobusu smerujúceho do Hackney. Na námestí Tavistock Square odpálil svoje zariadenie, pričom zabil 13 ľudí a viac ako 100 zranil.
V septembri 2005 sa k čiastočnej zodpovednosti prihlásil zástupca vodcu al-Káidy Ayman al-Zawahiri, ale rozsah a povaha skutočnej úlohy al-Káidy v útokoch zostávali nejasné.
V apríli 2007 obvinili troch britských moslimov z pomoci pri plánovaní bombových útokov, no o dva roky neskôr ich oslobodili.
Linka Elizabeth Line
Podrobné plány na výstavbu novej trate sa začali realizovať už v roku 2001. Novú linku londýnskeho metra s názvom Elizabeth Line po dlhom čakaní otvorili pre verejnosť v máji 2022.
Pomenovali ju po vtedajšej britskej kráľovnej Alžbete II., ktorá sa zúčastnila na jej slávnostnom otvorení spolu so svojím synom princom Edwardom a vtedajším britským premiérom Borisom Johnsonom.
Linku Elizabeth Line, ktorej výstavba stála takmer 20 miliárd libier (24 miliárd eur), mali pôvodne otvoriť v decembri 2018. Jej spustenie sa však ešte pred začiatkom koronavírusovej pandémie posúvalo pre pretrvávajúce problémy s bezpečnosťou a signalizáciou.
Má tri úseky – západný medzi Readingom a Paddingtonom s odbočkou na letisko Heathrow, stredný medzi Paddingtonom a Abbey Wood a východný medzi Liverpool Street a Shenfieldom.
