Na vysokú nadúmrtnosť počas pandémie koronavírusu mali vplyv rozhodnutia politikov. Vyplýva to zo štúdie poradenskej spoločnosti. Ak by Slovensko zaviedlo opatrenia, ako napríklad Dánsko, podľa štúdie sa mohlo potenciálne zachrániť až 21 000 životov.
Slovensko bolo počas prvej vlny premiantom. Tvrdý lockdown zavedený od takmer prvého dňa pandémie priniesol očakávané výsledky. Druhá a tretia vlna však dopadli katastrofálne, uvádzajú autori štúdie.
Slovensko dosiahlo 70-percentnú nadúmrtnosť oproti predpandemickému obdobiu. Horšie dopadli len dve krajiny – Poľsko a Bulharsko. „Pozreli sme sa na to, že ak by Slovensko robilo tie opatrenia, ktoré robili tie najúspešnejšie krajiny, tak koľko potenciálnych životov sme mohli zachrániť,“ vysvetlil spoluautor štúdie Peter Pažitný.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Počas sledovaného obdobia zomrelo na covid 26 786 ľudí. Ak by SR robila to, čo Dánsko, mohlo sa zachrániť 21 308 ľudí. Porovnanie s Nemeckom hovorí o 18 476 potenciálne zachránených životoch, s Estónskom 12 391.
„Estónsko vynikalo tým, že veľmi rýchlo dokázalo všetky vedecké poznatky pretaviť do reálnych krokov. Má vysokú mieru elektronizácie verejnej správy, telemedicínu. Dánsko malo vynikajúci leadership krízy, vláda mala veľmi vysokú dôveru obyvateľstva,“ priblížil Pažitný.
Stratené životy už nikto nezachráni, no práve analýzou dát sa dá z pandémie poučiť a vyhnúť sa tak prípadným budúcim krízam. Sociológ pridáva aj ďalšie rady.
„Kľúčové je počúvať, čo je konsenzus expertov. Hlavne nie to, čo Jožko alebo Ferko napísali na facebooku. Prestaňte toto sledovať na sociálnych platformách, nič normálne a nič dobré tam nenájdete,“ zdôraznil sociológ Michal Vašečka.
