Bývalý najvyšší predstaviteľ Komunistickej strany Rumunska Nicolae Ceaušescu sa narodil pred 105 rokmi, 26. januára 1918, v roľníckej rodine.
Písomné doklady potvrdzujúce, že Nicolae Ceaušescu bol zamestnaním obuvník, sa našli v Rumunsku v roku 1994. V policajnej prihláške, ktorú Ceaušescu vlastnoručne napísal a podpísal v roku 1936, sa uvádza, že je obuvníkom.
Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa pridal k vtedy ilegálnej Komunistickej strane Rumunska, za čo bol niekoľkokrát väznený. Vo väzení sa spriatelil so spoluväzňom, budúcim komunistickým vodcom krajiny Gheorghem Gheorghiom-Dejom.
V roku 1944 Červená armáda prekročila hranice Rumunska a došlo k zvrhnutiu profašistického režimu premiéra Iona Antonesca. Po skončení druhej svetovej vojny sa Rumunsko dostalo pod vplyv Sovietskeho zväzu.
Komunisti získali moc a v roku 1947 Ceaušescu šéfoval ministerstvu poľnohospodárstva, neskôr pôsobil ako námestník ministerstva obrany. Pod Dejovým vedením sa vypracoval na druhú najdôležitejšiu osobu v komunistickej strane.
Po Dejovej smrti zaujal v roku 1965 miesto na čele strany a v roku 1967 už stál až do roku 1974 na čele Štátnej rady, najvyššieho orgánu štátnej moci.
Rumunsko bolo v roku 1968 jedinou členskou krajinou Varšavskej zmluvy, ktorá sa odmietla zúčastniť na okupácii niekdajšej ČSSR.
Bol hlavou štátu
Ceaušescu bol hlavou štátu od roku 1974. Zaviedol policajný režim, potlačil slobodu slova a zhromažďovania a na všetko dozerala tajná polícia Securitate. V snahe splatiť zahraničný dlh doviedol krajinu na pokraj kolapsu. Jeho manželka Elena a ďalší príbuzní zastávali v krajine vysoké posty.
Tak napríklad jeho manželka, druhý najvplyvnejší človek v štáte, bola aj šéfkou akadémie vied, hoci vychodila iba štyri triedy základnej školy a jedinú jednotku na vysvedčení mala z vyšívania.
Dvadsaťpäť rokov panovania neobmedzeného vládcu, ktorý sa nechával titulovať ako „Karpatský génius“ alebo „Dunaj myšlienok„, sa zrútilo počas piatich decembrových dní, keď po vynesení rozsudku trestu smrti a vykonaní popravy bol aj so svojou ženou Elenou zastrelený pri múre v kasárňach v meste Targovište 25. decembra 1989.
Zákroky proti demonštrantom si v tom čase vyžiadali vyše 1 100 obetí na životoch.
V niekoľkých aukciách sa po smrti diktátora predával jeho majetok. Medzi predmetmi boli Ceaušescove lovecké zbrane, nože a kusy nábytku i jedna z jeho čiapok, ako aj čierna limuzína od niekdajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona.
Dražili sa dve lode, auto, dary iránskeho šacha a víno. Najstaršia fľaša pochádzala z roku 1918. Peniaze z dražieb putovali do štátneho rozpočtu.
V septembri 2013 v Targovišti v budove, v ktorej ho v roku 1989 súdili a aj s manželku Elenou popravili, otvorili múzeum. Súčasťou expozície sú okrem iného kovové taniere, z ktorých on a jeho manželka jedli, postele, v ktorých spali, a malá improvizovaná súdna sieň.
