Ministerstvo životného prostredia predložilo do medzirezortného pripomienkového konania dlho očakávaný klimatický zákon. Návrh zákona vychádza z celospoločenskej požiadavky na riešenie klimatickej krízy a opiera sa o európsku legislatívu.
Záujmom je prijať taký zákon o klíme, ktorý privedie Slovensko do éry uhlíkovej neutrality. Takýto prechod bude mať úspech len vtedy, ak zaň budú zodpovedné všetky rezorty štátnej a verejnej správy. Minister životného prostredia Ján Budaj zdôraznil, že cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55% v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990 sa vzťahuje na všetky sektory a všetky ministerstvá.
„Dosiahnuť cieľ zníženia emisií do roku 2030 je našou spoločnou úlohou. Nemôžeme mať úspech, ak ostatné ministerstvá od toho dajú ruky preč. Postoj k ochrane klímy nemôže byť predmetom politických diskusií. V tejto otázke musíme byť jednotní,“ podčiarkol šéf envirorezortu.
Silnou stránkou návrhu je, že na jednej strane stanovuje konkrétne sektorové klimatické ciele pre sektory mimo európskeho systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS), ako je cestná doprava, budovy, poľnohospodárstvo, sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a odpady.
Na strane druhej definuje povinnosti a zodpovednosť jednotlivých ministerstiev v oblasti plnenia týchto cieľov prostredníctvom sektorových klimatických plánov.
Inštitút klimatickej žaloby
V návrhu zákona je zakotvený vznik Rady pre klimatickú zodpovednosť, nezávislého, odborného, poradného a koordinačného orgánu. Hlavnou úlohou rady bude zhodnotenie pokroku jednotlivých ministerstiev pri napĺňaní sektorových klimatických cieľov. Ako aj ďalšieho úsilia, ktoré je potrebné na naplnenie týchto cieľov.
Návrh nového zákona zároveň dáva do rúk verejnosti silnú zbraň v podobe inštitútu klimatickej žaloby. To znamená, že občania budú môcť podať žalobu na orgán verejnej správy za nedostatočné plnenie svojich záväzkov.
Plnením záväzkov v oblasti zmeny klímy je síce viazaná Slovenská republika, ale realizácia a implementácia opatrení na riešenie zmeny klímy sa odohráva najmä na lokálnej úrovni. Dosiahnutie klimatickej neutrality preto nie je možné bez aktívnej spolupráce územnej samosprávy. Návrh klimatického zákona stanovuje aj jej povinnosti.
Po vyhodnotení pripomienok, vznesených v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ministerstvo životného prostredia predloží návrh zákona na rokovanie vlády a po jeho schválení do Národnej rady Slovenskej republiky.
