Srbský prezident Aleksandar Vučić v utorok (24. 1.) naznačil, že je pripravený ku kompromisnému riešeniu sporu s Kosovom, ktoré vo svojom pláne navrhli Nemecko s Francúzskom.
Západní vyjednávači podľa Vučiča postavili Srbsko pred voľbu plán prijať, alebo čeliť dôsledkom. A to v podobe prerušenia prístupových rokovaní s Európskou úniou a stiahnutia zahraničných investícií z krajiny. Informovala o tom agentúra DPA.
„Ak je na výber, či budeme v izolácii a pod sankciami, respektíve či budú stiahnuté investície, čo mi bolo trikrát osobne povedané, alebo či prijmeme všetko, čo sa od nás žiada, a to je (vstup) Kosova do OSN, tak ja som za cestu kompromisu,“ povedal Vučić.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Stalo sa tak necelých desať rokov po tom, čo Belehrad stratil nad touto autonómnou oblasťou kontrolu v dôsledku vojny a náletov NATO. Srbsko nezávislosť neuznáva a Kosovo stále považuje za súčasť svojho územia. So samostatnosťou nesúhlasí tiež napríklad Rusko a Čína, ktoré majú v Bezpečnostnej rade právo OSN veta.
Diplomatické úsilie Západu neviedlo v uplynulých rokoch k normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. V posledných mesiacoch naopak vzrástlo napätie v severnom Kosove, v ktorom prevládajú etnickí Srbi.
Francúzsko-nemecký plán
Francúzsko-nemecký plán bol oznámený na jeseň minulého roka, ale nikdy nebol oficiálne zverejnený. Jeho kľúčové body sú však známe už od vtedy, čo bol Prištine a Belehradu predložený.
Okrem iného stanovuje, že Srbsko a Kosovo sa síce formálne neuznajú, vzájomne však akceptujú svoju štátnu existenciu v existujúcich hraniciach. Srbsko by tiež prestalo brániť členstvu Kosova v medzinárodných organizáciách.
Napríklad prijatie Kosova do OSN zatiaľ bráni ruské právo veta v Bezpečnostnej rade OSN. Moskva je tradičným spojencom Belehradu. Na mnohých fórach blokuje vstup Kosova do medzinárodných organizácií. Srbsko sa z druhej strany ako takmer jediný štát v Európe aj napriek naliehaniu Západu odmieta pripojiť k protiruským sankciám.
„Nejde o to, že by sme sa zasadzovali o vstup Kosova do OSN, ale v podstate by sme jeho členstvo prijali,“ povedal Vučić. A to s tým, že konečné slovo bol srbský parlament či „možno“ ľudia v referende.
Ochota Vučiča ku kompromisu s Prištinou by znamenala predel v jeho kosovskej politike. Tá bola doteraz založená na srbskom nacionalizme, pripomína DPA. „Geopolitická situácia sa zmenila,“ zdôvodnil svoj postoj Vučić. Kvôli ruskej agresii proti Ukrajine panuje v Európe „nervozita“, pri ktorej sa „netoleruje akékoľvek vybočovanie z radu“.
Podľa Vučiča sa nemecko-francúzsky plán stal plánom celej EÚ a podporilo ho aj päť členských štátov, ktoré Kosovo doteraz neuznali. A to Španielsko, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Cyprus.
V piatok (20. 1.) rokovali v Belehrade s Vučičom splnomocnenec EÚ pre kosovsko-srbský dialóg Miroslav Lajčák, americký vyslanec pre západný Balkán Gabriel Escobar a tiež zástupcovia Nemecka, Francúzska a Talianska.
Témou bola normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. Predtým viedla „päťka“ rozhovory tiež s kosovským premiérom Albínom Kurtim.
