Turecko výrazne rozšírilo zoznam osôb, ktorých vydanie požaduje od Švédska v rámci spolupráce v boji proti terorizmu. Ankara teraz požaduje vydanie 130 osôb, ktoré označuje za teroristov, aby turecký parlament schválil žiadosť Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Koncom roka Ankara hovorila o 33 osobách a v decembri švédsky rozhlas Sveriges Radio informoval o požiadavke na vydanie 42 osôb. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu (15. 1.) prvýkrát hovoril o zvýšení počtu osôb na 130, informovala v pondelok (16. 1.) turecká opozičná webová stránka Turkish minute.
Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO v máji minulého roka po ruskej invázii na Ukrajinu. Narazili však na odpor Ankary, ktorá ich obviňuje z podpory kurdských skupín, najmä Strany kurdských pracujúcich (PKK). Tú Ankara, ale aj Európska únia, považuje za teroristickú organizáciu. Ani Maďarsko zatiaľ neschválilo vstup týchto dvoch škandinávskych krajín do NATO.
Napätie medzi Ankarou a Štokholmom sa minulý týždeň opäť zvýšilo, keď účastníci stredajšej (11. 1.) demonštrácie proti tureckému režimu zavesili figurínu predstavujúcu prezidenta Erdogana na stĺp verejného osvetlenia za jeho nohy. Švédsky premiér Ulf Kristersson povedal, že udalosti na demonštrácii považuje za „akt sabotáže proti švédskej kandidatúre do NATO“.
Švédska justícia rozhodla, že sa nebude zaoberať prípadom demonštrantov. Sťažnosť za „urážku na cti“ odložili, informovala agentúra AFP.
