Turecko zrušilo februárové rokovania so Švédskom a Fínskom o vstupe týchto severských krajín do NATO bez toho, aby stanovilo náhradný termín. Píšu o tom v utorok (24. 1.) turecké štátne médiá s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
Rozhodnutie prichádza deň po tom, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Štokholmu oznámil, že by nemal počítať s tureckou podporou pri vstupe do NATO v súvislosti s víkendovými demonštráciami prokurdských skupín a odporcov islamu.
Rokovania medzi predstaviteľmi Turecka, Švédska a Fínska sa mali uskutočniť vo februári v Bruseli. Turecká diplomacia však požiadala o jeho zrušenie bez náhradného termínu. Trojica krajín rokuje v tomto formáte od augusta.
Počas rozhovorov predstavitelia okrem iného hodnotia napĺňanie júnového memoranda, ktoré Švédsko a Fínsko podpísali s Tureckom, aby sa mohol ich prístupový proces do NATO vôbec začať.
Ankara sa stavia odmietavo k vstupu oboch severských krajín do NATO od vlaňajšieho mája. Obom krajinám vyčíta, že poskytujú úkryt a umožňujú aktivity organizácií, ktoré Turecko považuje za teroristické.
Ide napríklad o Stranu kurdských pracujúcich (PKK), milície YPG zo severu Sýrie či stúpenca klerika Fethullaha Gülena, ktorí podľa tureckých orgánov zorganizovali neúspešný puč v roku 2016.
Švédsko v reakcii uviedlo, že chce dialóg s Tureckom obnoviť. premiér Ulf Kristersson sa po rozhodnutí Ankary nechal počuť, že si želá dialóg s Tureckom obnoviť, pretože žiadna otázka národnej bezpečnosti nie je dôležitejšia ako to, aby sa jeho krajina spolu s Fínskom rýchlo stala členom Aliancie.
Protiislamské protesty
Utorkové oznámenie prichádza po pondelkovom (23. 1.) výroku tureckého prezidenta Erdogana, nech Švédsko nepočíta s podporou Ankary pri vstupe do NATO.
Erdogan odmietol sobotňajšiu (21. 1.) demonštráciu prokurdských skupín aj pálenie moslimskej svätej knihy Korán pred tureckým veľvyslanectvom, ktoré usporiadal jeden známy dánsky aktivista proti islamu.
Pálenie Koránu odmietli aj švédski vládni predstavitelia, ktorí uviedli, že je tento čin síce legálny, ale neúctivý k moslimom.
Trojica krajín sa nezhodne ani na tom, ako ďaleko postúpili v napĺňaní júnového memoranda. Ankara tvrdí, že kroky severských krajín sú stále nedostatočné, Fínsko a Švédsko poukazujú na splnené body, napríklad zrušenie zbrojného embarga na Turecko.
Rozšírenie Severoatlantickej aliancie musia ratifikovať všetky členské krajiny. Doteraz podľa neho chýba súhlas dvoch krajín. Popri Turecku ide o Maďarsko. Fínski predstavitelia v utorok uviedli, že by sa mohli usilovať o vstup do Aliancie aj bez Švédska, ktoré je častejšie terčom tureckej kritiky.
