Švédsko trápi eskalujúca vojna drogových gangov. Uplynulý týždeň bol podľa predsedu vlády Ulfa Kristerssona najhorším za posledné roky. V rozhovore pre švédsku verejnoprávnu televíziu označil páchateľov násilia v Štokholme za domácich teroristov. Polícia čelí obvineniam z totálneho zlyhania, vláda pripravuje sériu opatrení.
Vlani švédska polícia vyšetrovala každý deň minimálne jeden nový trestný čin spáchaný so strelnou zbraňou. O život prišlo vyše 60 ľudí, čo je viac ako v Dánsku, Nórsku a vo Fínku dokopy. Len uplynulý víkend došlo k minimálne piatim prestrelkám.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Soňa Juríková.
Podľa politológa Branislava Kováčika z Univerzity Mateja Bela sa stupňovanie násilia spája najmä s drogovým podsvetím v prisťahovaleckých komunitách. Ich prepočet k počtu obyvateľov patrí k jedným z najvyšších v Európe.
Kriminalistický reportér švédskej verejnoprávnej televízie SVT Diamant Salihu pre RTVS oponuje, že eskalácia trestných činov už nie je len problém segregovaných komunít.
„Násilie, prestrelky a výbuchy sa presunuli z izolovaných periférií najprv do veľkých miest a teraz už aj do tých stredne veľkých,“ dodal Salihu s tým, že medzi obeťami aj útočníkmi sú čoraz častejšie neplnoletí chlapci. Pri vyrovnávaní si účtov medzi drogovými gangami, neraz prišli o život náhodní okoloidúci.
Švédsky premiér Ulf Kristersson plánuje sprísniť tresty a vyhostiť páchateľov, ktorí ešte nemajú švédske občianstvo. Ministerstvo spravodlivosti do najkritickejších oblastí posiela 190 policajných vyšetrovateľov.
Salihu spresňuje, že polícia v súčasnosti totiž polícia dokáže odhaliť páchateľa len v každej piatej vražde spáchanej strelnou zbraňou. Pozostalí, bez vízie spravodlivého trestu pre útočníkov, tak neraz berú iniciatívu do vlastných rúk.
Slabá životná vízia?
Podľa Kováčika problém prehlbuje aj celkovo slabá životná vízia pre azylantov. Hoci Švédsko investuje nemalé prostriedky do sociálnej pomoci, nedokáže ich dobre integrovať na trhu práce.
„Švédsko je typ ekonomiky založený na produkcii s vysokou pridanou hodnotou. Pokiaľ máte veľké množstvo osôb, ktoré z objektívnych príčin spoločnosť nie je schopná integrovať na trhu práce, problémy sa vám postupom času nabaľujú,“ vysvetlil.
Vláda si podľa Salihu uvedomuje dôležitosť desegregácie vylúčených prisťahovaleckých komunít a najmä väčšieho záujmu štátu, najmä o mladú generáciu. Na konkrétne opatrenia však stále čaká.
