Ak by sa vyriešil ústavný problém a odvolaná vláda by napokon poslala Ukrajine stíhačky MiG-29, štát by mohol výmenou žiadať peniaze alebo modernejšiu vojenskú techniku. Otázkou je, aká je hodnota nadzvukových lietadiel, ktoré sú v súčasnosti uzemnené.
Ministerstvo obrany vlani tvrdilo, že jedenásť stíhačiek má cenu niekoľkých stoviek miliónov. Tieto peniaze by v prípade darovania Ukrajine preplatila štátu Európska komisia. Nateraz však nie je isté, či by Slovensko získalo plnú sumu alebo len zostatok. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Slovensko malo pôvodne 24 stíhačiek MiG-29. Štát ich získal ešte v 90. rokoch ako súčasť dlhu, ktorý Rusko u nás malo. Letka sa postupne zmenšovala, stroje mali poruchy, dokonca nehody. Preto stojí v hangároch už len necelá polovica.
Nadzvukové lietadlá však v minulosti prešli modernizáciou, keď sa im menili komunikačné a navigačné systémy podľa štandardov NATO. Následne dostali pečiatku životnosti, ktorá vyprší najneskôr v roku 2035.
„Je to tak, ako keď máte auto. To na papieri ešte môže mať nejakú životnosť životnosť, ale keď je v dezolátnom stave, tak si uvážite, že nie je správne do neho tie peniaze investovať. A kúpite si nové auto alebo si nejaké auto prenajmete, či požičiate,“ hovorí bývalý šéf rezortu obrany a terajší riaditeľ leteckých opravovní Ľubomír Galko.
Súčasná hodnota stíhačiek je preto otázna – napriek tomu, že poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) vlani v lete hovoril o cene 300 miliónov eur. Bývalý český generál Jiří Šedivý tvrdí, že ak chce Slovensko poslať stíhačky na Ukrajinu, potrebuje dôkladne zhodnotiť ich stav a rovnako tak aj cenu. „Nielen z hľadiska technického a vojenského, ale aj z hľadiska ekonomického,“ vysvetlil Šedivý.
Modernejšia technika
Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) odmieta, že by štát utrpel, ak by poslal Ukrajine naše uzemnené stíhačky. Možností na kompenzáciu je viacero. Darované Migy by mohla preplatiť Európska komisia. Doteraz Slovensko získalo podľa Hegera už 80 miliónov eur z pomoci, ktorú vláda poslala na Ukrajinu a Brusel ju preplatil. „Budeme rokovať o tom, aby sme si mohli opäť uplatniť tú hodnotu voči tomu európskemu mierovému nástroju,“ uviedol.
Druhou alternatívou je modernejšia technika, ktorý by sme mohli za stíhačky dostať. Šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS) pripomína, že týmto spôsobom získal štát už veľa modernej výzbroje.
„Za 30 storočných bojových vozidiel pechoty dostaneme 15 tankov Leopard. To sú bez diskusie situácie, ktoré sú pre nás výhodné,“ vyhlásil.
Sme rodina v tejto súvislosti vyhlásila, že nie je zástancom darovania vojenskej techniky. „Určite nie som zástanca toho, aby sme majetok štátu niekde darovali. Nech za to riadne zaplatia. Či už to zaplatí Európska únia alebo ukrajinská strana. Ak za to môžete získať peniaze, získajme,“ podpredseda strany Sme rodina Peter Pčolinský.
Slovensko však musí najskôr vyriešiť otázku, či môže Migy na Ukrajinu vôbec poslať. Odvolaná vláda nemá podľa ústavy mandát na rozhodovanie v zásadných vnútropolitických a zahraničnopolitických otázkach. Opozícia je presvedčená, že darovanie stíhačiek patrí do kategórie zásadných zahraničnopolitických otázok.
