Energetická spoločnosť ČEZ oficiálne začala arbitrážne konanie proti ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom. V dôsledku zníženia dodávok zemného plynu v minulom roku žiada náhradu škody vo výške približne jednej miliardy českých korún (asi 42 miliónov eur).
Vo štvrtok (9. 2.) o tom informoval hovorca ČEZ Ladislav Kříž. O možnosti arbitráže hovoril v októbri minulého roka predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ČEZ Daniel Beneš.
„O arbitráži so sídlom v Ženeve bude rozhodovať trojčlenný rozhodcovský súd,“ uviedol hovorca.
Situácia okolo dodávok ruského plynu sa skomplikovala, keď Rusko vo februári minulého roka zaútočilo na Ukrajinu a Európska únia prijala sériu protiruských sankcií ako odvetu. Gazprom má najväčšie zásoby zemného plynu na svete a monopol na vývoz tejto strategicky dôležitej komodity z Ruska prostredníctvom siete plynovodov. Spoločnosť kontroluje Kremeľ.
V minulom roku Rusko okrem iného zastavilo plynovod Nord Stream 1, ktorý dodával ruský plyn cez Baltské more do Nemecka. Nord Stream 1 mohol prepravovať až 167 miliónov metrov kubických denne.
Energetická vojna začala rok pred inváziou
Beneš sa však domnieva, že energetická vojna Ruska proti Európe sa začala približne rok pred vlaňajšou inváziou na Ukrajinu. Rusko podľa neho nenápadne prestalo dodávať plyn, pretože sa znížila kapacita zásobníkov. „Bol to zákerný krok Ruska,“ povedal v októbri v relácii Českej televízie (ČT) Otázky Václava Moravca.
Aj vtedy označil medzinárodnú arbitráž za jediný možný krok. „V momente, keď niekto neplní zmluvu, ktorú máte, je ťažké hovoriť o niečom inom ako o náhrade škody,“ povedal Beneš na otázku, či ČEZ rokuje s Gazpromom o dodávkach na tento rok.
Podľa neho nedostatok dodávok jednoznačne poškodil spoločnosť ČEZ. Otázkou je, čo sa podarí vymôcť.
Koncom januára tohto roku premiér Petr Fiala (ODS) uviedol, že Česká republika vlani znížila svoju závislosť od ruského plynu z pôvodných 97 percent na súčasné maximálne štyri percentá. Krajina nahradila plyn z Ruska dovozom plynu z Nórska a LNG zo zámoria.
V budúcnosti chce štát úplne znížiť svoju závislosť od ruského plynu a nahradiť dovoz ruskej ropy inými zdrojmi.
Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh vzrástla v auguste minulého roka takmer na 350 eur za megawatthodinu (MWh) v dôsledku zníženia dodávok z Ruska. Odvtedy však už výrazne klesla a v posledných dňoch klesla pod 68 eur za MWh. Pokles ceny spôsobila mierna zima a vysokými zásobami skvapalneného zemného plynu.
