Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Dlhotrvajúci konflikt o Náhorný Karabach sa začal ako občianska vojna

Postupne prerástli do nevyhlásenej vojny medzi kresťanským Arménskom a moslimským Azerbajdžanom.

Dlhotrvajúci konflikt o Náhorný Karabach sa začal ako občianska vojna
Tanky počas arménskych vojenských manévrov v Karabachu. Foto: TASR/AP

Pred 35 rokmi, 11. februára 1988, sa začala vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom o enklávu Náhorný Karabach. Ten sa nachádza na juhozápade Azerbajdžanu a obýva ho prevažne arménske obyvateľstvo.

Vojnu vyvolali nepokoje za pripojenie oblasti k Arménsku v administratívnom centre regiónu Stepanakerte, ktoré si vyžiadali dvoch mŕtvych. Postupne prerástli do nevyhlásenej vojny medzi kresťanským Arménskom a moslimským Azerbajdžanom.

V roku 1990 v regióne vyhlásili výnimočný stav. O rok neskôr sa Arméni v referende vyslovili za nezávislosť Karabachu. Obe zúčastnené krajiny v tom istom roku vyhlásili nezávislosť od Sovietskeho zväzu a vojna postupne vyvrcholila.

Do konfliktu, ktorý sa začal ako občianska vojna medzi karabašskými Arménmi a Azerbajdžanom, sa čoskoro zapojilo aj Arménsko. Karabach podporovalo vojensky, morálne aj finančne.

Etnický arménsky vojak pri zástave Náhorného Karabachu pri dedine Čarektar.
Etnický arménsky vojak pri zástave Náhorného Karabachu pri dedine Čarektar.Foto: TASR/AP

Azerbajdžan vtedy tiež obvinil Moskvu z podpory Arménov, zatiaľ čo Jerevan sa zasa sťažoval na tureckú pomoc svojmu spojencovi Azerbajdžanu. Konflikt sprevádzala séria masakrov civilistov a pogromov.

Boje sa skončili v roku 1994 prímerím. Šesť rokov trvajúca vojna si vyžiadala 30 000 obetí, pričom Azerbajdžan stratil viac ako desať percent svojho územia (vrátane okolia Karabachu).

Azerbajdžan označil toto územie za okupované. Podľa niektorých odhadov vojna vyhnala z domovov až 800 000 Azerbajdžancov.

Druhá vojna o Karabach

Druhá vojna o Náhorný Karabach vypukla v septembri 2020. Arméni aj Azerbajdžanci sa navzájom obviňovali z vyprovokovania bojov.

Ruský prezident Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v októbri toho istého roku telefonicky diskutovali o situácii okolo Náhorného Karabachu.

Putin opäť vyjadril znepokojenie nad „rastúcim počtom bojovníkov z Blízkeho východu“ zapojených do bojov. Erdogan tvrdil, že Arménsko do bojov zapája kurdských bojovníkov.

Arménski vojaci v zákope v Karabachu.
Arménski vojaci v zákope v Karabachu.Foto: TASR/AP

Vojnu nakoniec ukončili mierovou dohodou, ktorú 10. novembra 2020 podpísali Arménsko, Azerbajdžan a Rusko. Arménsko vo vojne stratilo 4 005 vojakov, Azerbajdžan 2 853. Na oboch stranách zahynulo približne 150 civilistov.

Arménsko však vo vojne stratilo niekoľko okresov a jeho porážka vo vojne ho uvrhla do politickej krízy.

Medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu

Tento región je stále medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu a ani Arménsko ho de facto neuznáva ako svoju súčasť. Po druhej vojne Moskva vyslala do Náhorného Karabachu vojenských pozorovateľov.

V dôsledku územných ziskov Azerbajdžanu vo vojne v roku 2020 sa Lačinský koridor stal jediným pozemným spojením Arménska s enklávou. V oblasti stále žije približne 120 000 etnických Arménov.

Situácia okolo Náhorného Karabachu sa opäť vyostrila začiatkom augusta minulého roka, keď Azerbajdžan oznámil obsadenie niekoľkých arménskych pozícií a zničenie arménskych cieľov v Náhornom Karabachu.

Blokáda Lačinského koridoru

V januári tohto roku Arménsko požiadalo Medzinárodný súdny dvor, aby Azerbajdžanu nariadil prerušiť cestnú blokádu Náhorného Karabachu. Stovky Azerbajdžancov, ktorí sa označujú za environmentálnych aktivistov, od polovice decembra blokujú Lačinský koridor na protest proti údajnej nezákonnej ťažbe.

Koridor je jedinou trasou, ktorou môže Arménsko dodávať potraviny, palivo a lieky do Náhorného Karabachu. Jerevan označil konanie Baku v enkláve za „etnické čistky“, zatiaľ čo Azerbajdžan popiera, že by úmyselne blokoval koridor.

V októbri minulého roka sa na okraj pražského samitu Európskeho politického spoločenstva uskutočnilo multilaterálne stretnutie tureckého prezidenta, okrem iného s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom. Stretnutie neprinieslo žiadne konkrétne výsledky.

Pozrite si fotogalériu zachytávajúcu vojnu o Náhorný Karabach:

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet