Ukrajina si v pondelok (20. 2.) pripomína obsadenie Krymu. Dvadsiaty február považuje Kyjev za oficiálny začiatok okupácie Moskvou. Odborníci pripomínajú, že návrat nezákonne anektovaného polostrova nebol pri rokovaniach s Kremľom pre Ukrajinu prioritou.
To však útok na celé územie krajiny zmenil. Dnes je návrat Krymu pre Ukrajincov otázkou národnej hrdosti i konca konfliktu. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Kristína Chrenková.
V roku 2003 ruský prezident Vladimir Putin povedal, že aj keď Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu stratilo veľkú časť územia, nemôže si ho opäť nárokovať.
Tri mesiace predtým, než Moskva anektovala Krym, Putin na otázku, či by Rusko šlo brániť práva ruských občanov na Krym, odpovedal, že je za rovnosť práv, ale to neznamená, že tam pošle vojakov.
Dnes už nikto nepochybuje o tom, že išlo o klamstvá. Západní odborníci sa však zhodujú aj na tom, že to bol začiatok vojny, ktorej vrchol vidíme dnes na celom území Ukrajiny. Pre Rádiožurnál to potvrdil aj ukrajinský politológ Jevgenij Magda.
“Vtedy išlo o hybridnú vojnu, dnes ide o širospektrálny konflikt,” uviedol.
Komu Krym patrí?
Rusko považuje Krym za svoje územie, ktoré po rozpade Sovietskeho zväzu zostalo Ukrajine. A hoci tam žilo pred vojnou 60 % Rusov, Krym historicky patrí inému národu – Krymským Tatárom. Tí po anexii stratili svoje práva a podľa aktivistov čelia masívnemu prenasledovaniu.
Podobne sú na tom všetci, ktorí na okupovaných územiach žijú proti svojej vôli. Aj preto je obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny podľa Magdu kľúčové. “Návrat Krymu je jednou z podmienok víťazstva Ukrajiny vo vojne. Napokon zrejme si ani vy neviete predstaviť Slovensko bez nejakej vašej časti,” povedal.
Expert z analytického centra Objednana Ukrajina Petro Oleščuk pre Rádiožurnál vysvetlil, že okrem toho ide aj o strategický ťah.
“Krym nie je len okupované územie. Krym je aj základňa, z ktorej môže Rusko vždy útočiť na juh Ukrajiny. Teda Ukrajina si nemôže dovoliť neriešiť otázku Krymu, pretože by to pre ňu znamenalo neustálu hrozbu nových útokov,” ozrejmil.
Aj keď Ukrajina Krym zrejme tak skoro neoslobodí, Rusku svoj cieľ neustále pripomína. Vybuchujú tam sklady aj základne, terčom útoku sa stal aj Kerčský most. Na tom, či by mal Kyjev dobýjať Krym za každú cenu nepanuje medzi odborníkmi zhoda.
Napríklad USA trvajú síce na tom, že polostrov je ukrajinský, no Washington Ukrajinu neposmeľuje, aby ho dobyla späť. Experti sa totiž obávajú, že by išlo o prekročenie červenej čiary, ale aj toho, že tamojší obyvatelia návrat polostrova v skutočnosti nechcú.
