Európska únia by mala zlepšiť ochranu svojich vonkajších hraníc a zvýšiť tlak na mimoúnijné krajiny, aby rýchlejšie prijímali späť odmietnutých žiadateľov o azyl. Zhodli sa na tom v noci na piatok (10. 2.) prezidenti a premiéri členských štátov po niekoľkohodinovej debate na bruselskom samite.
Rozdielne postoje mali k otázke, či má Únia priamo financovať bariéry na hraniciach. Tými chcú viaceré krajiny brzdiť rastúci prílev migrantov do Európy. Diskusie viedli aj o prijímaní lodí so zachránenými migrantm. Či o pravidle, podľa ktorého organizuje azylovú procedúru krajiny, cez ktorú cudzinci do Únie prichádzajú.
Európske krajiny po niekoľkých pokojnejších rokoch vlani opäť zaznamenali výrazný nárast počtu ľudí smerujúcich z Afriky či Ázie cez Stredozemné more či Balkán do EÚ. Podľa unijných štatistík vlani požiadalo o azyl takmer milión ľudí, čo je takmer dvojnásobok predvlaňajšieho počtu.
Zo stoviek tisíc ľudí, ktorých žiadosti úrady zamietli, sa pritom do krajín pôvodu podarilo únijným štátom vrátiť len zhruba pätinu.
„Je veľmi dôležité, že Európska rada jasne uznala, že migrácia je európsky problém, ktorý si vyžaduje európske riešenie,“ vyhlásila po nočnom rokovaní predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Lídri sú zajedno v tom, že problém spočíva okrem iného v nedostatočnej spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitnými štátmi. Samit sa zhodol, že by členské krajiny mali týmto štátom obmedzovať výhodné udeľovanie víz, ak svoj prístup nezmenia.
Pravidlá pre lode zachraňujúce migrantov
Niektorí politici hovorili aj o zastavení rozvojovej pomoci pre nespolupracujúce krajiny, tento nápad ale nenašiel potrebnú podporu.
Závery samitu hovoria aj o posilnení ochrany hraníc. Okrem niektorých krajín z východného krídla EÚ v poslednom čase razia najmä politici Rakúska a Holandska myšlienku, že by Únia mala platiť za stavbu hraničných bariér.
Niektorí lídri naproti tomu už pred rokovaním nabádali, aby Únia nešírila dojem, že uzatvára svoje hranice ľuďom potrebujúcim pomoc. Podľa Von der Leyenovej nemožno z unijných peňazí financovať len ploty, ale do projektov treba zahrnúť celú infraštruktúru. A to vrátane strážnych veží, monitoringu, kamier, hraničného personálu či jeho techniky.
Diskusia sa viedla aj o zavedení pravidiel pre mimovládne organizácie, ktorých lode zachraňujú migrantov na mori a vozia ich do unijných prístavov. O to sa na samite usilovala predovšetkým talianska premiérka Giorgia Meloniová. Jej vláda sa kvôli odmietnutiu plavidla s migrantmi dostala do sporu s Francúzskom.
