Európska komisia (EK) chce firmám, ktoré tvoria takzvanú zelenú ekonomiku, zjednodušiť administratívu a urýchliť prístup k financovaniu ich projektov. Oznámila to v stredu (1. 2.) predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.
Brusel chce podľa nej podporiť európsku ekonomiku v reakcii na masívne štátne dotácie, ktoré svojim firmám ponúkajú hlavne Spojené štáty a Čína. Komisia do jari navrhne nové normy, ktoré podporujú produkciu ekologických technológií a obmedzujú závislosť od dovozu surovín z Číny, dodala Von der Leyenová.
Únijná exekutíva chce tiež uvoľniť pravidlá pre štátnu podporu a vytvoriť osobitný „fond suverenity“. To však až po rozprave s členskými štátmi, ktoré nie sú v podpore týchto plánov jednotné.
Európske krajiny sa obávajú, že budú pre bezprecedentný americký plán ekologických investícií európske firmy znevýhodnené a vypočujú stimuly z USA, kam začnú orientovať časť svojej produkcie. EÚ pritom dlhodobo tvrdí, že chce byť svetovým lídrom v zavádzaní obnoviteľných technológií.
„Chceme, aby tu toto odvetvie zostalo a prosperovalo. Lepší prístup k financiám umožní našim výrobcom čistých technológií rýchlejšie rásť,“ vyhlásila šéfka únijnej exekutívy.
Komisia sa preto chystá umožniť štátnu podporu napríklad pre výrobu batérií, solárnych panelov, tepelných čerpadiel alebo veterných turbín. Týkať sa má tiež investícií do prechodu súčasných priemyselných podnikov na ekologicky čistejšiu prevádzku.
Obnoviteľné projekty
Mimoriadny rámec má fungovať do konca roka 2025 a byť obmedzený výškou pomoci, aby vyhovel námietkam viacerých členských krajín. Mal by nadviazať na doterajšie pravidlá platiace do konca tohto roka, ktorými Únia umožnila štátom podporiť firmy v reakcii na covidovú pandémiu a rast cien energií.
„Kým rozhodneme o ďalšom postupe, budeme chcieť poznať názory členských krajín,“ vyhlásila podpredsedníčka EK Margrethe Vestagerová. Kým napríklad juhoeurópske štáty volajú po spoločnom financovaní podpory ekonomík a povolení dotácií, štáty ako Nemecko či Holandsko sú tomu menej naklonené.
Vlády siedmich krajín poslali Komisii list, v ktorom varujú pred „závodmi v dotáciách“ s USA. Washington plánuje v rámci spomínanej stratégie investovať 369 miliárd dolárov (241 mld. eur).
Brusel v rámci svojho plánu chce, aby krajiny Únie využili na podporu obnoviteľných projektov až 250 miliárd eur z mimoriadneho fondu obnovy, z ktorého zatiaľ vyčerpali len malú časť. Väčšina týchto peňazí je pre členské krajiny dostupná vo forme úverov, o ktorých využitie však zatiaľ nemali všetky štáty záujem.
Rozpor medzi krajinami
Lídri krajín Únie budú o pláne diskutovať na mimoriadnom samite na budúci týždeň. Až potom sa Komisia chystá navrhnúť spomínané normy.
Súčasťou plánu Komisie je tiež pomoc so zabezpečovaním pracovníkov do nových odvetví zelenej ekonomiky. Brusel má v pláne monitorovať prípadný nedostatok síl a uľahčovať ich rekvalifikáciu alebo zefektívniť uznávanie kvalifikácií medzi jednotlivými štátmi a tiež z krajín mimo EÚ.
V záujme obmedzenia závislosti od Číny chce Komisia podporiť uzatváranie obchodných dohôd EÚ s ďalšími štátmi. A zároveň získavať zahraničných partnerov pre dovoz kritických surovín.
Plán sa dočkal zmiešaných prvých reakcií. Kým nemecký minister hospodárstva Robert Habeck ho označil za „veľmi dobrý“, najväčšie politické skupiny v Európskom parlamente ho považujú za málo ambiciózny. Kritizujú to, že sa podľa nich vyhýba sociálnym otázkam spojeným s ekologickou transformáciou.
