Európska únia musí posilniť ochranu svojich vonkajších hraníc a zvýšiť tlak na krajiny mimo bruselského klubu, aby rýchlejšie prijímali späť odmietnutých žiadateľov o azyl.
Lídri členských krajín sa na tom dohodli na samite v Bruseli. Diskutovali aj o prijímaní lodí so zachránenými utečencami a pravidle, že krajinu, do ktorej vstúpia ako prvej, musia požiadať o azylové konanie. V týchto otázkach však ku konsenzu nedospeli.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Šípošová.
Po klesajúcich číslach, opäť rastie počet ľudí, ktorí prichádzajú do únie z Afriky či Ázie cez Stredozemné more, alebo Balkán. Európska 27-čka sa zhoduje, že nelegálnu migráciu musí zastaviť. Nevie však nájsť zhodu v tom, či by mal Brusel priamo financovať hraničné ploty a múry.
Šéfka Európskej komisie Ursuly von der Leyenová upozornila, že z peňazí EÚ nemožno financovať len ploty, ale do projektov musí byť zahrnutá aj celá infraštruktúra vrátane strážnych veží, monitorovania, kamier, pohraničného personálu alebo jeho vybavenia.
EÚ bude podľa nej financovať niekoľko pilotných projektov v krajinách na najrušnejších migračných trasách.
Šéf Európskej rady Joseph Borel však apeloval, že pevnosť Európa nie je riešením. A že Únia by mala imigrantom ponúknuť aj niektoré legálne spôsoby, ako sa dostať do krajiny.
Nejde o jediné riešenie?
Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) upozornil, že ploty nie sú jediné riešenie.
„Prístupy sú iné, ale máme výhodu, že sme v 21. storočí a technologické prostriedky aj za tých sedem, osem rokov sa posunuli tak, že tú hranicu vieme chrániť omnoho humánnejším spôsobom. Aj tí nelegálni migranti vedia, že tieto prostriedky sú účinné, tak ich automaticky odrádzajú od toho, aby sa ich snažili prekonávať.
Prekonaný je podľa Hegera aj postoj zavádzania vnútorných kontrol.
„Bolo to čiastočné riešenie, kým sme sa postupne zjednotili práve v nástrojoch posilňovania vonkajšej hranice. Ale jednoznačne sa nikto k týmto kontrolám nechce vracať. Som rád, že aj z hľadiska Slovenska tieto kontroly skončili s Českou republikou aj Rakúskou republikou,“ dodal.
Zhoda však panuje na tom, že treba riešiť návrat ľudí, ktorí azyl nedostali do ich domovských krajín. Niektorí politici hovorili aj o zastavení rozvojovej pomoci nespolupracujúcim štátom, ale táto myšlienka nenašla potrebnú podporu. AS, RTVS.
