Technologická spoločnosť Google sa rozhodla po sľubných výsledkoch pilotného programu rozšíriť informačnú kampaň, ktorej cieľom je zvyšovať odolnosť užívateľov internetu proti dezinformáciám a konšpiračným teóriám.
Metódu v posledných mesiacoch testovala v Česku, Poľsku a na Slovensku. Teraz ju bude aplikovať v Nemecku, podobný program chystá tiež pre Indiu. Informovala o tom v pondelok (13. 2.) agentúra AP.
Projekt je postavený na technike zvanej prebunking, čiže preventívnom vyvracaní nepravdivých a zavádzajúcich informácií. Cieľom je šíriť medzi ľuďmi povedomie o príbehoch a technikách, s ktorými často pracujú aktéri šíriaci dezinformácie, a pripraviť tým publikum na kontakt s manipulatívnym obsahom.
Podľa agentúry AP medzi výskumníkmi a technologickými firmami silnie podpora tohto prístupu.
Za kampaňou testovanou v strednej Európe stojí spoločnosť Jigsaw, čo je oddelenie Googlu skúmajúce nové spoločenské fenomény. V spolupráci s psychológmi z univerzít v Cambridgi a Bristole vytvorila sadu 90-sekundových klipov. Tie poukazovali na metódy rozdúchania strachu z ukrajinských utečencov.
Na prelome leta a jesene sa tieto klipy počas jedného mesiaca objavovali v reklamných slotoch na platforme youtube.
„Používanie reklamy ako prostriedku boja proti dezinformačnej technike je celkom novinka. A výsledky sú povzbudivé,“ povedala šéfka výskumu a vývoja v Jigsaw Beth Goldbergová.
Najväčší test prebunkingu
Pilotný program namierený na užívateľov v troch európskych krajinách bol doteraz najväčším testom takzvaného prebunkingu, píše AP. Osvetové videá počas neho nazbierali 38 miliónov zhliadnutí.
Výskumníci dospeli k záveru, že ľudia, ktorí ich videli, boli úspešnejší v odhaľovaní dezinformačných techník a menej šírili nepravdivé tvrdenia. Najsilnejší efekt bol pozorovaný v Poľsku, zatiaľ čo na Slovensku mala videá „malý až žiadny dopad“.
Pokračovanie kampane v Nemecku má okrem youtubu využívať aj reklamný priestor na facebooku a tiktoku. Zameria sa aj na fotografie a videá. A na to, aké ľahké je prezentovať vizuálne materiály ako dôkaz niečoho, čo sa v skutočnosti nestalo.
Príklad tohto fenoménu priniesli aj posledné dni, keď sa po silnom zemetrasení v Turecku a Sýrii znovu šírilo video výbuchu v libanonskom Bejrúte z roku 2020, vydávané za zábery jadrového výbuchu vyvolaného zemetrasením.
Rýchle šírenie manipulácií
Internet a sociálne siete umožňujú veľmi rýchle rozšírenie takýchto a iných manipulácií na milióny ľudí. Na otázku, ako tento aspekt nových médií tlmiť, nemajú odborníci jasnú odpoveď, „očkovanie“ užívateľov cez klipy ako tie, ktoré vytvára Jigsaw, sa však javí ako perspektívny prístup.
Má aj svoje úskalia, oproti tradičnému overovaniu faktov či moderovaniu obsahu na platformách však nie je také nákladné a výhodou je aj to, že sa namiesto konkrétnych tvrdení, ktoré môžu vyvolávať silné emócie, zameriava skôr na techniky používané dezinformátormi.
„Je to dobrá správa v sektore, ktorý bol viac-menej zdrojom zlých správ,“ komentoval iniciatívu Googlu Alex Mahadevan. Ten vedie projekt na podporu mediálnej gramotnosti spojený s neziskovým žurnalistickým centrom Poynter Institute.
Prebunking označil za pomerne efektívny postup, ktorý umožňuje „osloviť veľa ľudí a zároveň sa dotknúť širokej škály dezinformácií“.
