Ministerstvo školstva chce zaviesť právny nárok na prijatie v materskej škole. Zároveň sa napĺňa úmysel uľahčiť sprístupnenie právneho nároku najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) z dielne rezortu školstva, ktorý v stredu (22. 2.) schválila vláda.
Návrhom zákona sa plnia niektoré ciele plánu obnovy. Ide napríklad o zabezpečenie podmienok na implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania od piatich rokov. Ale aj o zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole alebo u iných poskytovateľov predprimárneho vzdelávania od troch rokov.
„Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie sa bude uplatňovať v prvom rade v spádovej materskej škole v mieste trvalého pobytu dieťaťa a len ak z kapacitných dôvodov nebude možné prijať dieťa do tejto materskej školy, môže sa tento právny nárok uplatniť aj v inej materskej škole prednostne zriadenej obcou,“ uvádza sa v predloženom materiáli.
Návrh bral ohľad aj na nedostatok kapacít v niektorých materských školách. Právny nárok tak bude možné uplatniť aj v inej materskej škole.
Jej zriaďovateľom môže byť iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve. Musí však spĺňať predpoklad, že bude najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa. Zohľadňovať sa bude aj dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu.
Definícia konceptu špeciálnych potrieb
Ďalej sa zavádza aj definícia konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov. Definuje sa aj koncept vypracovanie modelu nárokovatelných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní vrátane systému ich financovania.
Podľa predloženého materiálu sa na úrovni školského zákona navrhuje uviesť len základný rámec podporných opatrení. Má naň zároveň nadväzovať katalóg podporných opatrení obsahujúci špecifikácie.
Súčasťou je aj reforma systému poradenstva a prevencie a zabezpečenie systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia detí, žiakov a študentov.
Po novom sa spresňujú aj niektoré ustanovenia o hodnotení žiakov v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe. Rozširujú sa aj možnosti experimentálneho overovania a modifikujú sa kvalifikačné predpoklady učiteľov materských škôl.
Vyžaduje doplnkové vzdelanie učiteľov
Učitelia v materských školách budú musieť absolvovať povinne inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín. Pedagóg ho pritom musí absolvovať do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti.
„Inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania učiteľ materskej školy absolvuje každých sedem rokov,“ píše sa v novele školského zákona. V základnej škole sa môže so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník.
„Cieľom jeho zavedenia je znížiť školskú neúspešnosť žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a eliminovať ich prípadné opakovanie ročníka, podmienené aj ich špeciálnymi výchovno-vzdelávacích potrebami,“ uvádza sa v predloženom materiáli.
Ide teda o jedno z opatrení na plnenie cieľov v rámci plánu obnovy. A tým je zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky.
Úvodný ročník až po odbornom posudku
Koncepcia úvodného ročníka sa odlišuje od prípravného ročníka. Zaradiť doňho žiaka znenie novely umožní na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie. Inštitúcia zistí, či má dieťa predpoklad zvládnuť prvý ročník základnej školy.
Dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký uviedol, že pripomienku k novele školského zákona vzniesol štátny tajomník za ministerstvo financií.
„Týkala sa toho, že na roky 2024 a 2025, kde sú napočítané značné finančné prostriedky, nie je z našej strany ešte rozpočtové krytie. My si túto pripomienku uvedomujeme a keď sa bude rokovať o týchto rozpočtoch, tak si budeme uplatňovať tieto priority,“ uzavrel Horecký.
