Ochota pomáhať odídencom či tým, ktorí ostali na Ukrajine, klesá. Zatiaľ čo pred rokom pomáhali tisíce dobrovoľníkov, v decembri ich bolo už len niekoľko stoviek. Klesol aj záujem pomáhať materiálne.
Keď sa pred rokom začala vojna na Ukrajine, Slováci ukázali, že pomáhať chcú. Dokonca v prvých dňoch nahrádzali na hraniciach aj štát. Situácia sa však zmenila a dnes už pomáha menej ľudí. Takúto skúsenosť má aj Arcidiecézna charita Košice.
„Ten ročný vývoj vnímame tak, že vlna solidarity, ktorá bola v tých začiatkoch, postupne mala klesajúcu tendenciu,“ uviedla hovorkyňa košickej charity Silvia Hrabčáková.
Niektoré zbierky zanikli úplne
Sklady s humanitárnou pomocou boli postupne prázdnejšie a niektoré zbierky zanikli úplne. Podľa odborníčky si ľudia na situáciu jednoducho zvykli. „Postupom času, ako vo všetkom, na všetko vzniká v mozgu adaptácia. Čiže keď máme veľký stresogénny podnet, tak sa náš záujem oslabuje. Mozog nás tak chráni zahltením,“ vysvetlila psychologička Alžbeta Malejčíková.
„Začiatok vojnového konfliktu bol pre nás tak blízky, a ten moment bol pre nás taký mobilizujúci, že sme všetci cítili tú potrebu konať,“ dodala hovorkyňa Hrabčáková.
Aj dnes sa však nájdu ľudia, ktorí chcú pomáhať. Dôkazom toho je napríklad aj Viktorya Bondarenko, ktorá po začiatku vojny založila v Košiciach centrum pre matky s deťmi. „Stále k nám chodia organizácie, pýtajú sa, pomáhajú,“ priblížila.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Záujem stúpol napríklad aj u dobrovoľníkov, ktorí chodia na Ukrajinu cez Spišskú katolícku charitu.
„Poskytujeme humanitárnu pomoc. Posunuli sme sa už niekde do roviny rozvojovej pomoci,“ priblížil diecézny riaditeľ Spišskej katolíckej charity Pavol Vilček. V rámci nej pomohli u našich východných susedov zriadiť napríklad niekoľko pekární či práčovní.
