Nemecký profesor fyziky Wilhelm Conrad Röntgen objavil v roku 1895 elektromagnetické žiarenie – lúče x, ktoré nazvali na jeho počesť röntgenovými. Prvý laureát Nobelovej ceny za fyziku zomrel pred 100 rokmi.
Wilhelm Conrad Röntgen sa narodil 27. marca 1845 v nemeckom Lennepe v rodine obchodníka so súknom. Detstvo a mladosť prežil v Holandsku.
Začal študovať na univerzite v Utrechte, no odtiaľ ho vylúčili pre karikatúru, ktorej však nebol autorom. Absolvoval preto polytechniku vo švajčiarskom Zürichu, získal diplom strojného inžiniera a neskôr aj doktorát.
Röntgen pracoval na niekoľkých nemeckých univerzitách – v Štrasburgu (v tom čase patril Nemecku), v Hohenheime a v Giessene. V roku 1888 získal miesto vedúceho katedry fyziky na univerzite vo Würzburgu a v roku 1900 na mníchovskej univerzite.
Hoci prijal miesto na Columbijskej univerzite v americkom New Yorku a mal už kúpený lodný lístok na cestu do USA, vypuknutie prvej svetovej vojny zmenilo jeho plány.
Nový druh žiarenia
Fyzik Röntgen objavil tajomné lúče pri práci v tmavom laboratóriu. Keď sa pri experimentovaní s katódovou trubicou ukázalo, že kovová platňa zachytila neznáme žiarenie, prechádzajúce cez materiály s rôznou hrúbkou, požiadal manželku o pomoc.
Tak vznikla prvá fotografia ľudskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí a tiene mäkkej svaloviny. Snubný prsteň bol na obrázku najtmavším.
Röntgen správne usúdil, že ide o nový druh žiarenia a keďže jeho podstata nebola objasnená, nový jav nazval x-lúčmi (x-ray, neznáme lúče). Informácie o objave publikoval v odbornej tlači a x-lúče prezentoval aj pred würzburgskou lekárskou spoločnosťou.
Prítomný prominentný anatóm vtedy odporučil nazvať nové lúče podľa ich objaviteľa. Správa o objavení nového druhu žiarenia, ktoré úplne zmenilo diagnostiku a liečbu chorôb, sa rozšírila ako blesk do celého sveta. Čoskoro sa začalo používať vo vedeckom výskume, technológiách a medicíne.
Objav röntgenových lúčov umožnil nahliadnuť do tajomstiev ľudského tela. Poskytol obraz ľudských kostí a tkanív bez nutnosti zásahu chirurga.
Silu na prácu čerpal v prírode
Spoločnosť rozpoznala prínos objavu a zahrnula Röntgena slávou. Pomenovali po ňom ulice, dostával ocenenia a medaily. Na skromného, mlčanlivého vedca, ktorý najradšej pracoval bez asistentov, to však nemalo vplyv.
Naďalej osamote bádal vo svojom laboratóriu a silu na ďalšiu prácu čerpal v prírode, najmä v horách, kde sa neraz na túrach dostal do nebezpečných situácií. Zostal v Mníchove po celý zvyšok svojej vedeckej kariéry a 10. februára 1923 tam aj vo veku 77 rokov zomrel.
V roku 1901 Röntgenovi ako prvému fyzikovi udelili Nobelovu cenu za fyziku. Skromný a tichý vedec však túto poctu odmietol. Svoj vynález si ani nenechal patentovať. Veril, že vedecké objavy patria celému ľudstvu.
