Stredoškoláci majú viac nultých hodín, než to dovoľuje vyhláška ministerstva školstva. Psychológom, rodičom ani žiakom sa to nepáči. Riaditelia škôl si s úpravami rozvrhov dokážu poradiť len ťažko.
Vstávať do školy ráno o piatej a prichádzať z nej o piatej popoludní. Aj to je realita, ktorá sa deje, a to najmä tým žiakom, ktorí do škôl cestujú vlakmi či autobusmi zo vzdialenejších dedín či miest.
Na príliš časté nulté hodiny sa sťažujú aj žiaci gymnázia na Bilíkovej ulici v bratislavskej Dúbravke.
Možnosť zaradiť nultú hodinu do rozvrhu bola zrušená ministerstvom školstva v roku 2011. V aktuálnej vyhláške termín „nultá hodina“ neexistuje. Vyučovanie teda začína prvou hodinou, časovo ju však možno označiť po starom ako nultú.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
„Začiatok školského vyučovania určuje riaditeľ po prerokovaní pedagogickou radou a radou školy najskôr o 7.00 hodine a najneskôr o 9.00 hodine,“ uviedla Renáta Vitková z odboru komunikácie rezortu školstva.
V prípade odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe plnoletých žiakov môže vyučovanie skončiť najneskôr o 22.00 hodine.
Výhrady treba riešiť s riaditeľmi škôl
„Keď sa dieťa dostatočne nevyspí, príde do školy mrzuté iritované, roztržité, dekoncentrované a môže prejavovať aj agresivitu voči spolužiakom, učiteľom či rodičom,“ vysvetlila psychologička Dagmar Kopčanová.
Ak majú zákonní zástupcovia výhrady k začiatku vyučovania, je potrebné, aby danú vec riešili s riaditeľom príslušnej školy alebo podali sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu.
