Spojené štáty a Británia uvalili v piatok (10. 2.) sankcie za korupciu na dovedna osem vysokopostavených Bulharov vrátane viacerých exministrov a najbohatšieho muža tejto krajiny. Informovali o tom tlačové agentúry Reuters a AFP.
„Ministerstvo financií USA uvalilo v koordinácii s našimi britskými partnermi sankcie na niekoľko vysokopostavených bulharských predstaviteľov… za ich rozsiahlu účasť na korupcii v Bulharsku,“ napísal na twitteri minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Dodal, že USA zostávajú neoblomné k tzv. systémovej korupcii.
We're steadfast in the fight against systemic corruption, which undermines democratic institutions. @USTreasury, in coordination with our UK partners, sanctioned today several high-profile Bulgarian individuals & entities for their extensive involvement in corruption in Bulgaria.
— Secretary Antony Blinken (@SecBlinken) February 10, 2023
Sankcionovaní Bulhari sú podľa vyhlásenia amerického rezortu financií obvinení z toho, že svojim korupčným konaním podkopávali v tejto krajine činnosť demokratických inštitúcií a udržiavali „škodlivú závislosť“ Bulharska od ruských energií.
USA uvalili sankcie na piatich Bulharov, bývalých činiteľov, ako aj päť inštitúcií, ktoré tieto osoby kontrolovali. V USA im tak zmrazili akýkoľvek majetok a spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi majú do tejto krajiny zakázaný vstup.
Británia rovnakým spôsobom sankcionovala troch ďalších Bulharov. Na nich USA uvalili sankcie už v roku 2021, vrátane Vasila Božkova, považovaného za najbohatšieho Bulhara. Ten svoj majetok získal vďaka podnikaniu v oblasti hazardu a momentálne je „na úteku“.
Medzi sankcionovanými na americkom zozname je zase napríklad Vladislav Goranov, ktorý bol v rokoch 2014 až 2020 bulharským ministrom financií vo vláde vtedajšieho premiéra Bojka Borisova. Na sankčnom zozname tiež figurujú bývalý bulharský minister energetiky Rumen Ovčarov, ako aj dvaja niekdajší riaditelia jedinej bulharskej jadrovej elektrárne v Kozloduj.
Bulharsko, ktoré je členskou krajinou EÚ aj NATO, patrí podľa ľudskoprávnej organizácie Transparency International medzi najskorumpovanejšie krajiny v Európe. Dlhodobo ho kritizujú za to, že sa mu korupciu nedarí vykoreniť.
Táto krajina sa zároveň od roku 2020 – keď ju zachvátili masové protikorupčné protesty – nachádza v bezprecedentnom politickom pate. V apríli ju čakajú v poradí už piate parlamentné voľby za dva roky.