Na viacerých poliach po celom Slovensku sa už objavujú biopásy. Poľnohospodári ich od tohto roka musia vytvárať, pokiaľ chcú získať ekodotácie. Biopásy by mali do krajiny priniesť viac života. Záujem o ich vytváranie zatiaľ nie je veľký.
V okolí Oponíc hospodári Vysokoškolský poľnohospodársky podnik Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v chránenom vtáčom území. Osiate plochy preto biopásmi farmári rozdelili na 20-hektárové polia.
„Ideme do toho. Platba bude síce menšia ako v minulom období, ale čo to nám prinesie. Budeme sa snažiť prispievať aj k biodiverzite krajiny,“ priblížil Ján Dzurjanin, konateľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU.
Téme ekodotácií za zakladanie biopásov sa v Správach RTVS o 19.00 venovala redaktorka RTVS Jana Obrancová:
V Krakovanoch majú biopásy už niekoľko rokov. Farmári ich vytvorili sami z vlastnej vôle. „Naša motivácia je jednoznačná. Pokiaľ nebude diverzita v pôde, nebude diverzita ani na povrchu. Všetky takéto zóny nechávajú priestor, aby bol život bohatší a, samozrejme, aby tu bol pokoj, aby sa tu rozmnožovali drobné zvieratá,“ vysvetlil Róbert Dohál, predseda Poľnohospodárskeho družstva Krakovany-Stráže,
Biopásy pomáhajú biodiverzite, kvalite pôdy aj zadržiavaniu vody, ich vytváranie je však dobrovoľné. Farmári, ktorí za ne chcú dostať ekodotácie, ich musia založiť do konca apríla. Podľa prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory však o ne slovenskí farmári zatiaľ nejavia vysoký záujem.
Podľa ochranárov by však farmári mali zvážiť celkový prínos biopásov v krajine. „Môžu pomôcť k zvýšeniu počtu opeľovačov. Napríklad na španielskych príkladoch sa dokázalo, že v blízkosti biopásov sa zvýšila úroda niektorých druhov plodín, napríklad slnečníc,“ povedal ochranár Jozef Ridzoň.
Biopásy už niekoľko rokov vytvárajú aj farmári v susednom Česku. Z približne 30-tisíc českých farmárov však vlani o dotácie na ne požiadalo len asi 400.
