Dánsko začalo uskladňovať oxid uhličitý do uzavretých ropných vrtov. Chce ich naplniť skvapalneným plynom CO2 z Belgicka. Do roku 2030 ho plánujú uskladniť v množstve ročnej uhlíkovej stopy jedného milióna Dánov.
„Týmto otváram prvú ťažobnú súpravu na dánskom území.“ Týmito slovami začal v roku 1972 manžel Dánskej kráľovnej Margaréty druhej ťažbu ropy v Severnom mori.
Ich syn a korunný princ Frederik teraz mení niekdajšie ťažobné polia na skládku skvapalneného oxidu uhličitého. „Je mi veľkým potešením obrátiť prúd v tomto potrubí, a posielať emisie CO2 naspäť do dánskeho podzemia,“ vyhlásil.
Projekt dánskych firiem je jedinečný vďaka medzinárodnej spolupráci. Skvapalnené CO2 dovezú z fabriky na jeho výrobu v Belgicku a uložia ho v skvapalnenej podobe do hĺbky vyše 1 800 metrov.
Téme sa v Správach o 19:00 h venoval aj redaktor RTVS Boris Novotňák:
„Skladovanie CO2 je dlho očakávaný prostriedok na boj s klimatickou krízou. Tieto nástroje potrebujeme na dosiahnutie dánskych a európskych klimatických cieľov,“ uviedol Lars Aagaard, minister energetiky Dánska.
Dáni chcú do roku 2030 takýmto spôsobom uskladniť až 8 miliónov ton oxidu uhličitého ročne. Toto množstvo zodpovedá uhlíkovej stope milióna Dánov. Projekt sa tak zaradí k najväčším úložiskám kvapalného CO2 v Európe. Podobné plány majú aj napríklad v Írsku, Nórsku či Spojenom kráľovstve.
Nevýhody projektu
Environmentalisti poukazujú na nevýhody takýchto projektov. „Sú pri nich viaceré obmedzenia pokiaľ ide o ich realizáciu a môžu mať taktiež nepriaznivý vplyv na ekosystém. Zachytávanie a skladovanie tiež produkuje vlastné emisie ktoré sa nezohľadňujú,“ upozornila Barbara Bagiová z Greenpeace.
Najlepším liekom pre klímu je podľa environmentalistov zníženie spotreby fosílnych palív a emisií. Budúcnosť má aj výsadba lesov. Napríklad tie na Slovensku sú schopné spotrebovať jednu sedminu až štvrtinu slovenských emisií.
„Zachytávanie uhlíka v lesoch či pôde prispieva k zlepšeniu biodiverzity, ochrane prírody, vodného hospodárstva. Tieto biologické záchyty svojimi benefitmi ďaleko viac prevyšujú benefity geologického ukladania uhlíka,“ priblížil Juraj Smatana, štátny tajomník ministerstva životného prostredia.
Cieľom Európskej únie je podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von Der Leyenovej zachytiť až 300 miliónov ton skleníkových plynov ročne.
