Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Do koncentračného tábora mu odviedli až 13 členov rodiny. Každý rok si pripomína prvý transport z Popradu

Židovská obec varuje pred nástrahami extrémizmu aj dnes.

Do koncentračného tábora mu odviedli až 13 členov rodiny. Každý rok si pripomína prvý transport z Popradu
Pamätná tabuľa pri železničnej stanici v Poprade, pripomínajúca prvý transport Židov zo Slovenska. Foto: TASR

Uplynulo 81 rokov od prvého transportu slovenských židovských dievčat do koncentračného tábora Auschwitz na území Poľska. Vlak s tisíckou mladých žien vypravili zo železničnej stanice v Poprade. Židovská obec aj teraz varuje pred nástrahami extrémizmu.

Na pietnej spomienke v Poprade sa každý rok zúčastňuje aj Peter Chudý. Transportovali až 13 členov jeho rodiny.

„A vrátili sa iba dvaja – moja stará mama a mama. Môj prastarý otec ani nešiel do koncentračného tábora, keď vyšli z vagóna rovno išiel do plynu,“ priblížil Peter Chudý, člen Židovskej náboženskej obce Prešov.

Prvému transportu židovských dievčat zo Slovenska sa v Správach RTVS o 19.00 h venovala redaktorka Miriam Hozzová:

Z Popradu v prvom transporte odviezli v dobytčích vagónoch 999 dievčat. Zo zajatia smrti sa ich vrátilo len šesť. Podľa posledných zistení v zahraničí žijú ešte dve dámy.

„V prvej vlne deportácií vypravili z územia Slovenska 57 transportov s takmer 58-tisíc ľuďmi židovského pôvodu. Z nich prežilo len niekoľko 100,“ spresnil Martin Korčok, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi.

Nesmie sa zabudnúť

Práve vďaka pamätníkom, ktorí sa o traumách odvážili hovoriť, sa dostali informácie aj k povojnovej generácii. „A je to vysoko dôležité, aby pamäť nezahynula. Aby to, čo sa stalo, sa nemohlo opakovať, aby ľudia vedeli, čo sa stalo,“ dodal Chudý.

Aj učiteľ nemčiny a dejepisu Vladimír Andráš pripomína svojim žiakom túto genocídu. „V rámci týchto mojich hodín, im aj veľa rozprávam o tom čo bolo počas druhej svetovej vojny. Snažíme sa mapovať osudy stratených židovských rodín z Popradu a okolia,“ uviedol.

Príbehy preživších sú akýmsi mementom. Znaky extrémizmu totiž môžeme pozorovať aj v dnešnej dobe.

„A veľmi podobné vzorce správania, ktoré sme mohli vidieť pred vojnou, máme možnosť pozorovať aj dnes. Je na nás, aby sme jednak tie znaky vedeli odhaliť a aby sme sa vedeli proti nim aj postaviť,“ zdôraznil Michal Vanek, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko