Slovenská ekonomika by mala tento aj budúci rok rásť, inflácia by mala klesať. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by roku 2023 mal dosiahnuť úroveň 1,3 percenta, budúci rok 3,2 percenta a v roku 2025 úroveň 3 percent. Inflácia by tento rok mala dosiahnuť hodnotu 10,5 percenta, budúci rok 6,7 percenta a v roku 2025 úroveň 4,8 percenta.
Uviedli to guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír a viceguvernér NBS Ľudovít Ódor pri prezentácii tzv. jarnej prognózy.
„Inflácia by na Slovensku mala postupne klesať. V porovnaní s decembrom sa výhľad výraznejšie nemení. Tohtoročný dvojciferný rast cien zohľadňuje najmä nákladové faktory ako energie, vstupy a mzdy. V ďalších rokoch sa inflácia spomalí. Rýchlejšiemu návratu bližšie k inflačnému cieľu budú brániť ceny energií, pri ktorých predpokladáme, že sa dotiahnu na trhové ceny až koncom horizontu predikcie,“ spresnil Kažimír.
Téme sa v reportáži venoval aj redaktor RTVS Vladimír Amrich:
Vysoká inflácia podľa neho prechodne utlmí kúpyschopnosť domácností a ekonomiku v tomto roku potiahne zvýšené čerpanie eurofondov.
„Pandemické úspory sa minuli, preto nepredpokladáme pokračovanie silného apetítu domácností z minulého roka. Spotrebiteľský dopyt by mal krátkodobo poklesnúť. Po ustúpení inflácie z terajších dlhodobo najvyšších úrovní očakávame v ďalších rokoch oživenie súkromnej spotreby podporenej rastom reálnych príjmov,“ poznamenal guvernér NBS.
Zahraničné prostredie je priaznivejšie
V porovnaní s decembrovým výhľadom sa podľa Kažimíra zlepšilo zahraničné prostredie. „Priaznivejšie zahraničné prostredie, pokles cien komoditných vstupov a zmiernenie výpadkov súčiastok by mali podporiť našu exportnú výkonnosť,“ priblížil.
Globálna ekonomika však bude podľa neho čeliť výzve spojenej so stále relatívne vysokou, aj keď spomaľujúcou sa infláciou a prísnejšou menovou politikou. „Opätovný nárast cien komodít a prípadný stres vo finančnom systéme predstavujú významné riziko pre globálny vývoj, a tým aj pre našu ekonomiku. V rámci domáceho dopytu môžu domácnosti viac obmedziť svoje spotrebné výdavky,“ skonštatoval.
„Napriek predpokladu, že nestihneme vyčerpať všetky prostriedky z eurofondov, existuje riziko ešte slabšieho čerpania. V cenovom vývoji je riziko intenzívnejšieho a dlhšieho prenosu vstupných nákladov do spotrebiteľských cien a ďalší vývoj cien energetických komodít,“ upozornil guvernér centrálnej banky.
Za zhoršením hospodárenia sú viaceré opatrenia
Spresnil, že na trhu práce dochádzajú zdroje pracovnej sily, čo spôsobilo spomalenie rastu zamestnanosti v druhej polovici minulého roka. „Väčšiu časť voľných pozícií obsadili zahraniční pracovníci. V ďalších mesiacoch čakáme vplyvom ochladenia spotrebiteľského dopytu stagnáciu zamestnanosti,“ dodal Kažimír.
Prognóza verejných financií podľa Ódora predpokladá od roku 2023 výrazne zhoršené hospodárenie verejného sektora. „V horizonte prognózy sa očakáva postupné zvyšovanie deficitu.
Za zhoršením sú predovšetkým opatrenia na zmiernenie energetickej krízy a permanentné legislatívne opatrenia, najmä zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) a obedy zdarma. Mierne zlepšenie hospodárenia verejného sektora nastane až v roku 2025. Verejný dlh by mal v horizonte prognózy narásť na hranicu 60 percent HDP,“ doplnil Ódor.
