Gruzínsky parlament v piatok (10. 3.) v druhom čítaní hlasoval proti návrhu zákona o takzvaných zahraničných agentoch. Po dňoch rozsiahlych protestov v Tbilisi tak od spornej normy formálne upustil. Informovali o tom zahraničné tlačové agentúry.
Vláda pod tlakom demonštrácií vo štvrtok (9. 3.) oznámila, že stiahne z parlamentu návrh zákona, ktorý by vyžadoval, aby sa organizácie získavajúce vyše 20 percent finančných prostriedkov zo zahraničia, registrovali ako „agenti pod zahraničným vplyvom“.
Počas piatkového zasadnutia parlamentu 35 z 36 hlasujúcich poslancov návrh zákona odmietlo, informuje agentúra TASS. Väčšina zo 112 prítomných členov parlamentu sa zdržala hlasovania, uviedla agentúra Reuters.
Zákonodarcovia hlasovali niekoľko dní po tom, čo normu v prvom čítaní schválila vládna väčšina v parlamente. Tento krok vyvolal obrovské protesty, v uliciach Tbilisi. Od utorka (7. 3.) proti návrhu zákona protestovali podľa médií desaťtisíce ľudí.
Demonštranti sa obávali autoritárskeho smerovania krajiny po vzore Ruska, kde od roku 2012 platí podobný zákon a tamojšie úrady ho využívajú na boj proti občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Obavy z ohrozenia členstva v EÚ a NATO
Odporcovia návrhu zákona vyjadrovali tiež obavy, že by norma ohrozila prípadný vstup Gruzínska do Európskej únie a NATO. Autori návrhu zákona tvrdili, že je potrebný pre transparentnosť práce subjektov financovaných zástupcami cudzích štátov.
Zákon mal zabezpečiť, aby sa organizácie, ktoré získavajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, registrovali ako „agenti pod zahraničným vplyvom“ a podrobili sa kontrole ministerstva spravodlivosti. Inak by im hrozili vysoké pokuty.
Polícia proti demonštrantom podľa tlačových agentúr tvrdo zasahovala, na ich rozohnanie použila napríklad slzotvorný plyn či vodné delá. Desiatky ľudí pri miestami násilných protestoch zatkla.
Vo štvrtok vláda ustúpila, oznámila stiahnutie zákona a prepustenie viac ako stovky ľudí zatknutých pri protestoch. Demonštrácie však pokračovali aj vo štvrtok a protestujúci požadovali formálne zrušenie návrhu zákona.
Kritici vládnucej strany Gruzínsky sen tvrdia, že strana má príliš blízko k Rusku a že krajina sa v posledných rokoch vydala smerom k autoritárstvu. Gruzínska spoločnosť je po rokoch konfliktov s Ruskom ohľadom Moskvou podporovaných separatistických regiónov Abcházska a Južného Osetska naladená silno proti Moskve, čo bolo viditeľné aj na demonštráciách, kde niektorí protestujúci prevolávali heslo „Nie ruskému zákonu! „.
Na sociálnych sieťach sa od utorka šírilo video, na ktorom demonštranti na čele s jednou ženou odolávajú s vlajkou EÚ vodnému delu. Gruzínsko o členstvo v Únii požiadala vlani v marci. EÚ mu – na rozdiel od Ukrajiny a Moldavska – vlani neudelila štatút kandidátskej krajiny, a to s odvolaním sa na potrebné reformy.
This is going to be iconic. #Tbilisi #Georgia pic.twitter.com/6zv7Md5mE2
— (((Tendar))) (@Tendar) March 7, 2023
Vláda tvrdila, že sa inšpirovala USA
Gruzínska vláda už skôr porovnanie s ruským zákonom odmietla, zákonodarcovia z vládnucej strany Gruzínsky sen podľa Reuters tvrdili, že vychádza z americkej normy o registrácii zahraničných agentov, ktorá sa vzťahuje predovšetkým na lobistov pracujúcich priamo pre zahraničné vlády.
Washington toto porovnanie odmietol. Návrh zákona bol na Západe kritizovaný a Brusel aj Washington rozhodnutie Gruzínska upustiť od návrhu privítali, píše Reuters.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vo štvrtok povedal, že Rusko s navrhovaným zákonom o zahraničných agentoch „nemá absolútne nič spoločné“. Nepokoje v Gruzínsku sú však podľa neho znepokojivé, pretože pre Rusko je dôležité mať „pokoj na svojich hraniciach“, dodal hovorca.
V piatok sa podľa agentúry Reuters vyjadril podobne, novinárom povedal, že Moskva sleduje situáciu v susednej krajine so znepokojením. Na pozadí situácie v Gruzínsku existuje riziko provokácií vo vzťahu k Abcházsku a Južnému Osetsku, uviedol Peskov.
