Francúzsko zažíva v utorok (7. 3.) deň plný štrajkov, demonštrácií a cestných blokád. Cieľom je vystupňovať tlak na vládu v súvislosti s návrhom dôchodkovej reformy zahŕňajúcej posun veku odchodu do penzie zo 62 rokov na 64.
Odborári chcú „zastaviť“ život v krajine a hovoria o začiatku novej fázy protestov, ktoré trvajú už zhruba mesiac a pol. Vláda stiahnutie plánu naďalej odmieta. Odborový zväz CGT ráno oznámil, že pri všetkých francúzskych rafinériách pracovníci blokujú dodávky pohonných látok. Avizoval aj pokračovanie štrajkov.
Utorková šiesta „mobilizácia“ proti dôchodkovej reforme sa dotýka mnohých sektorov od základných škôl, cez hromadnú dopravu po energetiku. Do štrajku sa zapojili aj smetiari a vodiči kamiónov, čo podľa agentúry Reuters značí rozšírenie protestného hnutia do nových sfér hospodárstva.
Denník Le Monde informoval, že ráno sa v novinových stánkoch na juhovýchode Francúzska neobjavilo nové vydanie regionálnych listov La Provence a Nice-Matin kvôli štrajku v tlačiarňach.
Štátny železničný dopravca SNCF a parížsky dopravný podnik RATP varovali pred silným narušením premávky, z vysokorýchlostných spojov TGV napríklad vypravujú len každý piaty. Parížske letisko Charlesa de Gaulla zrušilo pätinu spojov, letisko Orly skoro tretinu.
V školstve sa očakávala 60-percentná účasť v štrajku. V energetickom sektore je prevádzka narušená už od víkendu, pričom odborári sľubujú „čierny týždeň“ s možnosťou cielených výpadkov prúdu. Nedostatok pohonných látok na čerpacích staniciach zatiaľ hlásený nie je.
Nová fáza štrajkov
„Je to prvý deň novej fázy s novým heslom: Zastaviť chod krajiny,“ vyhlásil ráno šéf zväzu CGT Philippe Martinez, ktorý je hlavnou tvárou protestov. Štrajk podľa neho bude pokračovať aj po dnešnom dni.
Podľa AP sú v hre predovšetkým časovo neobmedzené výpadky u štátneho železničného dopravcu SNCF, ktoré sprevádzali aj prvú snahu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o reformu dôchodkového systému pred pandémiou ochorenia COVID-19.
Nový vládny plán dôchodkovej reformy predstavený v januári, ktorý aktuálne prerokúva francúzsky Senát, je podľa agentúry AFP „veľmi nepopulárny“. Prieskumy naznačujú, že väčšina Francúzov s ním nesúhlasí a považuje reformu za nespravodlivú.
Po celom Francúzsku v utorok naplánovali vyše 300 zhromaždení, pričom bezpečnostné zložky očakávajú účasť viac ako milióna ľudí. Doteraz najvyššiu účasť priniesol druhý protestný deň (31. 1.), keď podľa polície vyšlo do ulíc 1,27 milióna ľudí, podľa odborov skoro tri milióny.
Macronov plán
„Som za vystupňovanie hnutia, blokovanie križovatiek, rozdávanie letákov. Keď to dnes bude úspešné, budem vo štvrtok štrajkovať znovu,“ povedal denníku Le Monde 56-ročný učiteľ Yann Mathiot, ktorý demonštroval v Marseille. Na základnej škole, kde vyučuje, sa vraj do štrajku zapojila väčšina učiteľov.
Vláda chce hranicu pre odchod do dôchodku o dva roky zvýšiť do konca dekády. Ďalej presadzuje tiež rýchlejšie predĺženie doby, počas ktorej treba prispievať do dôchodkového systému pre vznik nároku na plný dôchodok.
Okrem demonštrácií a štrajkov čelí tiež odporu v parlamente, kde Macronov blok nemá väčšinu a spolieha sa na podporu ideovo spriaznených Republikánov. Zároveň návrh presadzuje v neštandardnej procedúre, ktorá jej umožňuje po istom čase začať opatrenia zavádzať aj bez súhlasu parlamentu.
Odbory požadujú úplné stiahnutie návrhu. Macron a ním podporovaná vláda však trvajú na tom, že reforma je potrebná pre dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému.
V Správach RTVS o 19.00 h sa téme venoval aj redaktor Martin Hílek:
