Uplynulo 35 rokov od Sviečkovej manifestácie. Práve 25. marca 1988 sa v Bratislave stretli na pokojnom zhromaždení veriaci a žiadali dodržiavanie náboženských a občianskych práv pre všetkých – veriacich aj neveriacich. Výročie manifestácie si ľudia opäť pripomenuli horiacimi sviečkami na Hviezdoslavovom námestí.
Slobodné menovanie biskupov, náboženská sloboda, dodržiavanie občianskych práv. To boli požiadavky davu, ktorý sa zhromaždil na Hviezdoslavovom námestí a ticho protestoval. Nepomohla ani snaha tomu zabrániť.
Na demonštrácii sa zišlo 3 000 ľudí. Za uzáverami v okolitých uliciach ostali ďalšie tisíce. Po modlitbe, speve a hymne narušili pokojné zhromaždenie silové zložky. Tvrdo proti ľuďom zasiahli. Vrážali do nich aj autami.
Horiace sviečky, symbol odporu proti režimu, sa rozhoreli na námestí aj v sobotu. Manifestáciu z 25. marca pripomína pamätník na námestí Eugena Suchoňa v Bratislave. „Je to odkaz toho, že kresťania, ale aj občianska spoločnosť a neveriaci, dokážu veľmi pokojným spôsobom presadzovať slobodu pre všetkých,“ povedal poverený premiér Eduard Heger.
Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci.
Obmedzovanie náboženskej slobody
Organizátorom Sviečkovej manifestácie bola takzvaná „podzemná cirkev“ na čele s tajným biskupom Jánom Chryzostomom Korcom. Zhromaždenie malo ohlas aj v zahraničí. Komunistický režim tvrdým zásahom proti vlastným obyvateľom opäť ukázal, že moc si aj koncom 80. rokov udržoval násilím.
Podľa vtedajšieho disidenta Františka Mikloška bola Sviečková manifestácia pokračovaním tichých protestov veriacich za náboženskú slobodu, ktoré prejavovali účasťou na púťach. „Veriaci ľudia sa odrazu rozhodli požadovať aj občianske práva a išli na námestia, išli do ulíc. Strhla sa posledná maska z komunistického režimu, že išli proti modliacim sa ľuďom,“ vysvetlil.
„Obmedzovali kňazi vo svojej pastoračnej činnosti, fungoval iba jeden seminár. Každá akcia sa musela diať v úvodzovkách s požehnaním cirkevného tajomníka,“ priblížil cirkevný historik Peter Šturák.
Výročiu Sviečkovej manifestácie sa v Správach RTVS o 19.00 h venovali redaktori Emília Tóth Lengyelová a Miroslav Lyko:
Impulzom na Sviečkovú manifestáciu bol protest zahraničných Slovákov proti vražde katolíckeho kňaza Štefana Poláka v októbri 1987. „Chceli v zahraničí takto protestovať proti zákerným vraždám veriacich. To členovia skrytej cirkvi trošku transformovali. Na prvé miesto dali hlavnú požiadavku, a to menovanie biskupov,“ uviedol Neupauer.
Zo šiestich rímskokatolíckych diecéz na Slovensku mali na začiatku roka 1988 biskupa len dve – v Nitre a v Banskej Bystrici. Neobsadené bolo tiež miesto gréckokatolíckeho biskupa v Prešove.
Duchovným otcom Sviečkovej manifestácie bol biskup bez štátneho súhlasu, Ján Chryzostom Korec, ktorý stál na čele podzemnej cirkvi na Slovensku. „Rovnako aj Vladimír Jukl a Silvester Krčméry. Zohrali nezastupiteľnú úlohu, pretože nebyť skrytej cirkvi, tak by to bolo možno nejaké malé zhromaždenie,“ dodal Neupauer.
Hoci komunistická moc umožnila o dva mesiace neskôr vymenovať za biskupa Jána Sokola a o rok aj Františka Tondru, náboženskej slobody sa veriaci u nás dočkali až po novembri 1989.
