Európska centrálna banka (ECB) zvýšila vo štvrtok (16. 3.) úrokové sadzby podľa pôvodných plánov o 50 bázických bodov. K výraznému posunu sadzieb nahor pristúpila napriek najnovším otrasom na finančných trhoch, v dôsledku ktorých niektorí analytici očakávali, že by tempo zvyšovania sadzieb mohla zmierniť.
Rozhodnutie ECB pôvodný postoj nemeniť znamená, že depozitná sadzba sa dostala na najvyššiu úroveň za viac než 14 rokov. Informujú o tom agentúry Reuters, AFP a DPA.
Úroková sadzba hlavných refinančných operácií sa tak na základe rozhodnutia ECB zvyšuje z troch percent na 3,50 percenta. Sadzba jednodňových refinančných operácií sa posúva na 3,75 percenta a depozitná sadzba na tri percentá.
V prípade depozitnej sadzby je to najvyššia úroveň od konca roka 2008. Dôvodom je naďalej vysoká inflácia, ktorá inflačný cieľ banky na úrovni dvoch percent bude podľa jej odhadov prekonávať aj v roku 2025.
Niektorí analytici a investori pritom ešte vo štvrtok ráno očakávali, že banka bude vzhľadom na súčasné otrasy na trhoch v dôsledku pádu bánk v USA a problémov Credit Suisse postupovať opatrnejšie. Mnohí počítali s rastom úrokových sadzieb iba o 25 bázických bodov.
Úroveň inflácie
Pre ECB je však naďalej kľúčová inflácia, ktorá je vyššia než počas predchádzajúcich kríz. Aj keď banka svoju prognózu na roky 2023 a 2024 oproti predchádzajúcemu odhadu zmiernila.
ECB odhaduje v tomto roku infláciu na 5,3 percenta, zatiaľ čo pôvodne počítala s mierou inflácie na úrovni 6,3 percenta. V roku 2024 by sa tempo rastu spotrebiteľských cien malo zmierniť na 2,9 percenta oproti 3,4-percentnej inflácii, s ktorou ECB počítala pôvodne.
Následne v roku 2025 by inflácia mala dosiahnuť 2,1 percenta. To znamená, že aj v roku 2025 bude ešte stále nad inflačným cieľom banky. Ako ECB dodala, tieto prognózy finalizovala ešte pred nástupom súčasných otrasov na finančných trhoch.
Čo sa týka terajších problémov v bankovom sektore, ECB uviedla, že finančný systém eurozóny je na tom najlepšie za posledné roky. To platí tak pre kapitál, ako aj pre likviditu, aj oblasť ziskov.
Napriek tomu však dodala, že „Rada guvernérov monitoruje súčasné napätie na trhu veľmi pozorne. V prípade potreby vie reagovať s cieľom udržať cenovú a finančnú stabilitu v eurozóne“.
