Čína zvyšuje výdavky na obranu. V budúcom roku by mali pracovať s rozpočtom 211 miliárd eur. Hoci je to podstatne menej, ako do zbrojenia investujú Spojené štáty, politika Pekingu je čoraz smelšia. Najmä odkedy je prezidentom Si Ťin-pching.
Krajina sa posledných 10 rokov snaží upevniť a rozvíjať svoje mocenské ambície. Najmä ako protipól k Washingtonu. Hoci komunisti budú narábať s väčším objemom financií, k tomu americkému sa ani nepribližujú.
„Mali by sme implementovať myšlienky čínskeho prezidenta o posilnení armády a vojenskej stratégie pre novú éru. Ľudová armáda by smerom k storočnici v roku 2027 mala byť schopná plniť úlohy, ktoré jej stanovili strana a ľud,“ podotkol čínsky premiér Li Kche-čchiang.
Téme sa v reportáži venoval redaktor RTVS Matúš Havlík:
Posledné roky sa stupňuje napätie medzi Pekingom a Washingtonom. Dôvodom je ekonomická vojna, ktorá sa začala ešte počas prezidentovania Donalda Trumpa, a tiež situácia okolo Taiwanu. Čína ho považuje za svoj, hoci komunisti ho nikdy neovládali.
„Najpravdepodobnejší scenár, hoci stále podľa mna nie veľmi pravdepodobný je Taiwan,“ skonštatoval riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Matej Šimalčík. O Taiwane sa hovorí najviac, no nie je to jediná oblasť, ktorá Čínu zaujíma a kde by mohla vojensky zasiahnuť.
Podľa Šimalčíka je potenciálny záujem aj o Juhočínske more, kde je potenciálnych problémov viacero. Podľa analytika je bodom zlomu, kedy sa Čína začala správať asertívnejšie v medzinárodnom priestore a viac dbať na vojenské kapacity, rok 2013. Vtedy do vedenia krajiny zvolili súčasného prezidenta Si Ťin-pchinga.
Po tom, keď sa mu podarilo na domácej scéne plne konsolidovať moc, začal sa viac venovať medzinárodnej a bezpečnostnej politike. Peking má už napríklad svoju prvú zahraničnú vojenskú základňu v Afrike.
