Životná úroveň pracujúcich sa vlani znížila prvýkrát za desať rokov. Zdražovanie tovarov a služieb bolo výrazne silnejšie ako rast miezd. Podľa ekonómov však nie všetci pracujúci cítia pokles životnej úrovne rovnako. Najhoršie na tom vlani boli oblasti, kde je zamestnávateľom prevažne štát.
Priemerná mzda minulý rok dosiahla úroveň 1 304 eur. Prudké zdražovanie – najmä základných životných potrieb – však spôsobilo, že aj za väčšiu výplatu si pracujúci kúpili menej tovarov a služieb. Po zohľadnení inflácie sa priemerná mzda – obrazne povedané – vrátila do roku 2020.
„Tempo rastu inflácie by sa malo spomaliť už v roku 2023. Výhľadovo až do roku 2026 by mala inflácia klesať a mzdy by mali rásť. Čiže predpokladáme aj rast reálnych miezd,“ uviedla prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.
Aj v štatistikách o poklese priemernej reálnej mzdy však existujú veľké rozdiely. „Sú odvetvia s nižšou mzdou, napríklad gastro, kde je veľký nedostatok pracovníkov z dôvodu pandémie. Tam tie mzdy rástli relatívne slušne,“ tvrdí výskumný pracovník Národnej banky Slovenska (NBS) Brian Fabo.
Téme sa v Správach RTVS o 19.00 h venoval redaktor Vladimír Amrich:
Nízkopríjomovým pracujúcim berie čoraz viac aj štát. „Takisto sa treba pozrieť na to, z čoho je tá priemerná mzda zložená. Čo je alarmujúce, výrazne rastie aj daňovo-odvodové zaťaženie nízkych miezd. Minimálna mzda bola ešte pár rokov dozadu zdaňovaná 27 percentami, teraz je to daňovo-odvodové zaťaženie 37 percent,“ priblížil analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
Šéfka odborov pripomína, že práve pracovníci, ktorých reálne mzdy sa prepadli najviac a zamestnáva ich štát, dostanú v tomto roku prilepšené. „Do istej miery by to mohlo kopírovať aj vývoj inflácie v roku 2023,“ dodala Uhlerová.
Dobrou správou je, že pokles životnej úrovne pracujúcich by mal byť dočasný. Podľa NBS bude v tomto roku tempo rastu miezd opäť predbiehať infláciu.
