Na hlavný obsah

Bulharské predčasné voľby: Podľa exit pollu tesne vedie koalícia expremiéra Petkova

Strana Bojka Borisova by mala získať 24,7 percenta.

Bulharské predčasné voľby: Podľa exit pollu tesne vedie koalícia expremiéra Petkova
Volič vkladá obálku s hlasovacími lístkami do volebnej schránky počas predčasných parlamentných volieb v bulharskej Sofii. Foto: TASR/AP

Výsledky bulharských nedeľných (2. 4.) predčasných parlamentných volieb budú zrejme veľmi tesné. Podľa povolebnej prognózy agentúry Gallup International by mala zvíťaziť reformistická koalícia ekonóma a expremiéra Kirila Petkova so ziskom 25,3 percenta hlasov. Tesne by tak mala predstihnúť stredopravicovú stranu Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) ďalšieho expremiéra Bojka Borisova s 24,7 percentom hlasov. Informuje o tom agentúra AP.

Petkovova koalícia sa skladá z jeho hnutia Pokračujeme v zmene (PP) a pravicovej aliancie Demokratické Bulharsko (DB).

Prvotné výsledky volieb sa očakávajú v pondelok (3. 4.), niekoľko dní však následne môže trvať, kým oznámia konečné výsledky. Ak by sa nimi potvrdili čísla zmieneného exit pollu, mandát na zostavenie vlády by pripadol Petkovovej koalícii. Nájsť spojencov na vytvorenie vlády v roztrieštenom parlamente by však pre bývalého premiéra bolo podľa všetkého pomerne náročné, komentuje AP.

Piate voľby za dva roky

V Bulharsku sa v nedeľu konali už piate parlamentné voľby za ostatné dva roky. Na základe prvých exit pollov neexistuje pravdepodobnosť, že toto hlasovanie ukončí v krajine politickú krízu, uvádza agentúra AFP.

Agentúra bez konkrétnych čísel dodáva, že nízka bola opätovne aj volebná účasť, ktorá v posledných parlamentných voľbách z októbra dosiahla rekordne nízku úroveň, a to menej než 40 percent.

Bulharský prezident Rumen Radev začiatkom februára rozpustil Národné zhromaždenie a vypísal predčasné voľby na 2. apríla. K tomuto kroku pristúpil po tom, ako sa tri najväčšie politické skupiny v silne fragmentovanom parlamente nedokázali dohodnúť na vytvorení životaschopnej koaličnej vlády na základe výsledkov predčasných volieb z vlaňajšieho októbra.

Bulharsko, ktoré je členskou krajinou EÚ aj NATO, je v patovej situácii od roku 2020 a táto pokračujúca politická kríza ohrozuje jeho plány na vstup do eurozóny v roku 2024 a zaradenie do schengenského priestoru. Bez vlády so silným mandátom sa nedajú prijímať reformy, ktoré treba na boj proti korupcii. Komplikuje sa aj čerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ na obnovu.

Najhoršiu politickú krízu v Bulharsku od pádu komunizmu podľa AFP ešte prehĺbila ruská invázia na Ukrajinu. Bulharskú spoločnosť hlboko rozdeľuje postoji k dodávkam zbraní Ukrajine na obranu proti pokračujúcej ruskej agresii.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet