Ruský súd poslal v pondelok (17. 4.) na 25 rokov do väzenia opozičného predstaviteľa a publicistu Vladimira Kara-Murzu, ktorého zistil vinným okrem iného z vlastizrady. Informovali o tom svetové agentúry. Kara-murza je vo väzbe od vlaňajšieho apríla.
Kara-Murza predtým prirovnal súd s ním k vykonštruovaným procesom za vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina v 30. rokoch 20. storočia. Právnici odsúdeného sa plánujú proti verdiktu odvolať. Odsúdenie skritizovali Británia, Spojené štáty, EÚ, Francúzsko i ČR.
Okrem vlastizrady ho ruské úrady obvinili aj zo spolupráce s „nežiaducimi“ organizáciami a z „šírenia klamstiev“ o ruskej armáde. Rusko to od minulého roka, keď zaútočilo na Ukrajinu, považuje za trestný čin.
Podľa Reuters je tento verdikt najtvrdším trestom svojho druhu od ruskej invázie na Ukrajinu. Kara-Murza predtým prirovnal súd s ním k vykonštruovaným procesom za vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina v 30. rokoch 20. storočia.
Štyridsaťjedenročný otec troch detí a opozičný politik roky vystupoval proti prezidentovi Vladimirovi Putinov. Loboval u západných vlád za uvalenie sankcií na Rusko a jednotlivých Rusov za porušovanie ľudských práv, pripomína Reuters. Po pondelkovom vynesení rozsudku Kara-Murza vyhlásil, že „Rusko bude slobodné“.
Minulý týždeň vo svojej záverečnej reči prirovnal svoj prípad k stalinským vykonštruovaným procesom a odmietol požiadať súd o oslobodenie viny s tým, že si stojí za všetkým, čo povedal, poznamenala agentúra Reuters.
„Zločinci majú ľutovať to, čo urobili. Ja som naopak vo väzení za svoje politické názory. Viem tiež, že príde deň, keď sa temnota nad našou krajinou rozptýli,“ vyhlásil opozičník, ktorý odmieta, že by sa niečím previnil.
Je dlhoročným odporcom Putina
Kara-Murza býval koordinátorom opozičného hnutia Otvorené Rusko, ktoré založil niekdajší najbohatší Rus a neskôr väzeň Putinovho režimu Michail Chodorkovskij. Bol tiež blízkym spolupracovníkom zavraždeného opozičného vodcu Borisa Němcova. Dlhoročný Putinov odporca tvrdí, že bol dvakrát otrávený pri pokusoch o atentát.
Trpí nervovým ochorením nazývaným polyneuropatia, ktoré podľa jeho právnikov spôsobili pokusy o otravu v rokoch 2015 a 2017. Počas väznenia sa jeho zdravotný stav zhoršil, píše The Moscow Times.
V minulom roku Kara-Murza dostal medzinárodnú Cenu Václava Havla za ľudské práva. Tú ktorú od roku 2013 každoročne udeľuje Rada Európy v spolupráci s Knižnicou Václava Havla a Nadáciou Charty 77.
Britské ministerstvo zahraničných vecí si podľa Reuters predvolalo ruského veľvyslanca, aby odsúdilo „politicky motivovaný“ verdikt nad kritikom Kremľa, ktorý má okrem ruského aj britské občianstvo.
„Naďalej naliehame na Rusko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky vrátane nároku Vladimira Kara-Murzu na riadnu zdravotnú starostlivosť,“ uviedol šéf britskej diplomacie James Cleverly. Rozsudok odsúdil aj Berlín. Kremeľ verdikt odmietol komentovať, píše Reuters.
Odsúdenie skritizovali tiež Paríž i Washington. Francúzsko je „zdesené“ odsúdením predstaviteľa ruskej opozície na 25 rokov väzenia, uviedla hovorkyňa francúzskeho ministerstva zahraničia Anne-Claire Legendreová. Ako dodala, ide o nový príklad „represívnej kampane, ktorú vedú ruské úrady proti hlasom kritickým k ruskému vedeniu a jeho agresívnej vojne proti Ukrajine. „Podobne sa vyjadrila aj americká diplomacia.
Európska únia označila odsúdenie opozičného politika za „nehorázne a „politicky motivované“. „Vyzývame Rusko, aby okamžite a bezpodmienečne prepustilo všetkých, ktorých väzní z politických dôvodov,“ uviedol vo svojom vyhlásení šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.
Agentúra AP označila proces s týmto opozičným predstaviteľom za doteraz posledný v rade krokov, ktoré ruské úrady urobili pri svojom potláčaní opozície. Rusko je svedkom rozsiahleho potláčania disentu, ale prísnosť trestu pre Kara-Murzu predstavuje nový rekord, píše The Moscow Times, podľa ktorého sa Kremeľ snaží umlčať akúkoľvek kritiku invázie na Ukrajinu.
Kremeľ verdikt odmietol komentovať. Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová označila zahraničné reakcie na rozsudok za „zasahovanie do vnútorných vecí“ Ruska a pohrozila vyhosťovaním západným diplomatom, zapleteným do „rozvracania Ruska“.
