Slovensko podľa Európskej komisie (EK) účinne nerieši problém segregácie rómskych detí v školách. EK preto podala žalobu na Súdny dvor Európskej únie.
Slovensko síce uskutočnilo niekoľko legislatívnych reforiem a snaží sa o začleňovanie Rómov, ale pokroky sú nedostatočné, uviedla vo vyhlásení EK. Podľa premiéra Eduarda Hegera praktické riešenie problému presahuje jedno volebné obdobie.
„Pravidlá EÚ o rasovej rovnosti prísne zakazujú diskrimináciu na základe etnického pôvodu v kľúčových oblastiach života vrátane vzdelávania. Na Slovensku sú však rómske deti často umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Aj mnoho rómskych detí, ktoré sú súčasťou hlavného vzdelávacieho prúdu, je často segregovaných v oddelených triedach alebo školách,“ uviedla EK.
EÚ príslušnú smernicu prijala v roku 2000. Situácii na Slovensku sa EK začala venovať v roku 2015 a v roku 2019 mu poslala odôvodnené stanovisko. Slovensko síce odvtedy podľa EK pokročilo, ale nedostatočne, a tak nasleduje žaloba.
„Je to dôsledok, toho, že sa s tým roky nič nerobilo. Toto je problém, ktorý tu pretrváva od vzniku Slovenskej republiky. Ten problém tu je, intenzívne na tom pracujeme,“ povedal novinárom Heger. Podľa neho možno čakať pri praktickom riešení celej záležitosti výraznejší posun o 10 či 20 rokov.
Názor komisie potvrdil aj nedávny prieskum Agentúry EÚ pre základné práva. Na Slovensku navštevuje 65 percent rómskych detí od šesť do 15 rokov školy, kde sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia, čo je o päť percentuálnych bodov viac ako v roku 2016. Slovensko sa tak stalo členským štátom EÚ s najvyššou mierou segregácie Rómov vo vzdelávaní.
Výzva pre ministra školstva
„Žiadam súčasného ministra školstva Jána Horeckého, aby nabral konečne odvahu, nech nedopustí, aby Slovensko za jeho nečinnosť či pochybenie platilo obrovské pokuty. Žiadam ho, aby naplnil programové vyhlásenie vlády,“ povedal v reakcii europoslanec Peter Pollák.
Navrhuje začať tým, aby sa zaviedla povinná predškolská výchova pre deti minimálne od troch rokov z rodín, ktoré ich nedokážu sami pripraviť na vstup do školy.
„Tak ako ostatní, ani ministri súčasnej vlády Gröhling a Horecký v tejto veci neurobili absolútne nič, a to aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády mali presný návod, čo majú urobiť,“ dodal europoslanec.
Téme sa venovala aj redaktorka RTVS Emília Tóth Lengyelová:
