Deficit verejnej správy SR sa v minulom roku znížil o viac ako polovicu na 2,23 miliardy eur. Predstavuje to 2,04 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Verejný dlh ku koncu roka dosiahol 63,38 miliardy eur alebo 57,8 percenta HDP.
Vyplýva to zo Správy o deficite a dlhu SR, ktorú vo štvrtok (20. 4.) zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Správa obsahuje prvý výsledok hospodárenia sektora verejnej správy SR za rok 2022, uvádza tiež spresnené dáta za roky 2019 až 2021.
Deficit verejných financií sa vlani medziročne znížil o viac ako polovicu. Jeho hodnota v roku 2021 dosiahla 5,45 miliardy eur alebo 5,43 percenta z HDP. „Absolútnu väčšinu minuloročného deficitu vytvorila ústredná štátna správa, jej hospodárenie skončilo s deficitom 1,95 miliardy eur,“ priblížili štatistici. Ešte v roku 2021 hospodárila s mínusom viac ako 5,71 miliardy eur.
Miestna samospráva hospodárila minulý rok s deficitom takmer 420 miliónov eur. Podľa ŠÚ išlo o výrazný nárast v porovnaní s rokom 2021. Fondy sociálneho zabezpečenia hospodárili s prebytkom takmer 137 miliónov eur, čo bol mierne horší výsledok ako v predchádzajúcom roku.
„Vo výslednej hodnote deficitu sektora verejnej správy za rok 2022 sa významným spôsobom prejavilo ukončenie vyplácania pomoci v súvislosti s pandémiou COVID. Po konzultácii s Eurostatom bol vklad do kapitálu spoločnosti SPP vo výške 0,5 miliardy eur zaznamenaný bez vplyvu na deficit ako finančná operácia,“ vysvetlil ŠÚ SR.
Verejný dlh v pomere k HDP klesol
Verejný dlh vlani stúpol o 2,14 miliardy eur na 63,38 miliardy eur. Celková výška dlhu v pomere k HDP sa však znížila o 3,24 percentuálneho bodu. Ešte v roku 2021 dosahoval 61,04 percenta HDP.
ŠÚ predložil Európskej komisii (EK) správu o deficite a dlhu k 1. aprílu tohto roka v rámci „jarnej notifikácie“. V porovnaní so správou z októbra 2022 sa do systému národných účtov zapracovali viaceré zmeny. Ovplyvnilo to aj údaje o deficite a dlhu verejnej správy.
Išlo o spresnenia údajov týkajúcich sa akruálnych daní, príjmov z UMTS licencií, ako aj metodickej zmeny týkajúcej sa zaznamenávania DPH platenej pri PPP projektoch. Tieto zmeny neovplyvnili významným spôsobom deficit alebo dlh sektora verejnej správy vykázaný za roky 2019 až 2021.
Dlhová brzda
Povinné viazanie troch percent výdavkov rozpočtu, súvisiace so sankciami dlhovej brzdy pre vysoký verejný dlh SR, bude tento rok predstavovať sumu 709 miliónov eur.
Občanov ani firiem sa však toto opatrenie nedotkne, využije sa na to rozpočtovaná rezerva na finančnú podporu štátnych podnikov, ktorá už nie je potrebná. Informoval o tom vo štvrtok (20. 4.) štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek.
Vláda dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera má počas prvých dvoch rokov svojho pôsobenia výnimku na najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy. Toto obdobie uplynie 4. mája a na ďalší deň sa aktivujú tri opatrenia, pripomenul Klimek.
Ide o hlasovanie o dôvere, ktoré dočasne poverená vláda nemusí absolvovať, prípravu vyrovnaného rozpočtu na rok 2024 a viazanie troch percent z tohtoročných výdavkov.
Rezort financií podľa štátneho tajomníka hľadal a našiel riešenie, ktoré bude mať čo najmenší dopad na občanov a firmy.
„Mali sme na tento rok pripravenú v rozpočte trištvrte miliardu eur na finančnú injekciu pre štátne podniky v súvislosti s energokrízou. Keďže priebeh energokrízy je omnoho miernejší, nebudeme musieť túto injekciu využiť a budeme môcť tento výdavok viazať pre účely troch percent,“ vysvetlil Klimek.
Plníme maastrichtské kritériá
Premiér tiež uviedol že SR v roku 2022 plnila maastrichtské fiškálne kritériá.
„Slovensko plní maastrichtské kritériá, za rok 2022 má deficit 2,04 percenta v porovnaní s (maastrichtskou) hranicou troch percent. Zároveň má Slovensko dlh pod hranicou maastrichtských kritérií na úrovni 57,8 percenta HDP. Jasne sa teda potvrdilo, že nie je pravda, že rozvraciame verejné financie. A nie je ani pravda, že bohapusto zadlžujeme občanov Slovenskej republiky,“ spresnil Heger.
„Tzv. štrukturálny deficit, ktorý vyjadruje pravidelné príjmy a výdavky štátu, sme za roky 2021 a 2022, teda za roky našej vlády, dosiahli v histórii Slovenska najnižší. Napriek tomu, že sme sa nachádzali vo výrazných krízach, boli sme pri štrukturálnych výdavkoch veľmi zodpovední a dostali sme Slovensko do lepšej kondície, ako to robili vlády pred nami. A to napriek tomu, že vládli v dobrých rokoch,“ podčiarkol Heger.
Téme sa venovala aj redaktorka RTVS Klára Grausová:
