Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) oficiálne navštívil Peking v čase, keď sa v Európskej únii diskutuje o zmenšení čínskeho vplyvu. Slovensko chce posilniť ekonomické vzťahy s Čínou. Trvá však na dodržiavaní mieru a územnej celistvosti Ukrajiny.
Predsedovia parlamentov oboch krajín Kollár a Zhao Leji hovorili najmä o investíciách do poľnohospodárstva, výroby automobilov alebo dopravy. Témou bola aj možná letecká linka medzi Bratislavou a Pekingom či spolupráca medzi univerzitami.
„Je to jeden z našich najväčších ekonomických, hospodárskych partnerov. Bohužiaľ s nimi máme zápornú bilanciu. Cez to všetko ideme cez desať miliárd, oni uvádzajú dvanásť,“ priblížil Kollár, predseda NR SR.
V Pekingu je s predsedom parlamentu aj redaktorka RTVS Petra Vráblicová. Pozrite si jej reportáž:
Hoci je Kollár prvým predsedom parlamentu, ktorý do Číny zavítal po zmiernení pandemických opatrení, Peking je v posledných týždňoch jedným z hlavných dejísk svetovej politiky. S čínskym prezidentom rokovali šéf Elyzejského paláca, predsedníčka Európskej komisie aj nemecká ministerka obrany.
„Dôležité sú posolstvá, ktoré odznejú a či sa objaví kritický hlas – ľudské práva/ekonomika. Nie je to prvý predstaviteľ, ktorý prišiel, čiže to nie je apriori problematické,“ vysvetlil Matej Šimalčík, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
Tlak na zníženie čínskeho vplyvu v EÚ
Posilňovanie ekonomickej spolupráce sa však deje v čase, keď Brusel a európske štáty tlačia na zníženie čínskeho vplyvu v Európe. Dôvodom sú najmä bezpečnostné hrozby či obavy z možných dodávok zbraní Ukrajine.
„Hovorili sme o mieri. Pán predseda jasne povedal, že Čína rešpektuje absolútne územnú celistvosť akejkoľvek krajiny na svete. Poďakoval som mu za to a zopakoval ešte raz, že veľmi vítam toto rozhodnutie,“ ozrejmil Kollár.
Slovensko podľa analytika nie je závislé od dovozu z Číny, pretože ide najmä o spotrebiteľský tovar. Pri vývoze je to však komplikovanejšie. Slovenská ekonomika je naviazaná najmä na tú nemeckú. „Keď započítame nepriame väzby, je to päť percent. Stúpa teda riziko zraniteľnosti,“ dodal Šimalčík.
Kľúčová preto bude miera čínskych investícií na Slovensku či schválenie európskych nástrojov, ktoré by mali zabrániť čínskym dodávateľom dostať na európske projekty štátnu podporu z Pekingu.
