Náklady na život meria štát nesprávne. Tvrdí to Národná banka Slovenska (NBS) a prichádza s vlastným výpočtom takzvaného životného minima. Problém nie je podľa povereného ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) vo valorizácii, ale v jeho sume. Zmenám sa šéf rezortu nebráni.
Pán Pavel je 13 rokov vdovec, žije sám v Revúcej. Po odpočítaní mesačných výdavkov mu zostane na deň len o niečo viac ako 10 eur. „Za elektrinu mi zdvihli po 100 eur, viete čo je to? Doteraz som platil 20 eur, nemôžem si bohviečo dovoliť, aj jedlo si musím kúpiť,“ povedal pán Pavel.
Vyššie ceny prehovorili aj do rodinného rozpočtu pani Ireny. „Do 200 eur platím len za byt, potom elektrina, plyn. Vystačí nám to, len už si nedovolíme toľko, ako inokedy,“ vysvetlila pani Irena.
Problém zvládnuť neustále zdražovanie majú najmä nízkopríjmové skupiny ľudí. Dávka v hmotnej núdzi, exekučné zrážky, ale aj rodičovský príspevok sa odvíjajú od životného minima. Podľa NBS je však životné minimum nízke.
„Životné minimum neodzrkadľuje ekonomickú realitu. Dnes je niekde na úrovni 230 eur,“ priblížil vedúci oddelenia makroekonomického výskumu NBS Pavel Gertler.
Výpočtu životného minima sa venovali redaktori RTVS Martina Beshirová a Ivan Tománek:
Mala by byť vyššia oproti súčasnosti
Centrálna banka zohľadnila vo svojom výpočte ceny základných potravín, to či rodina býva v prenájme alebo vo vlastnom, ale aj napríklad výdavky na dopravu. Výsledná suma životného minima by bola podľa NBS výrazne vyššia oproti súčasnosti. „Vyšla nám niekde od 500 do 800 eur. Záleží, či je domácnosť jednočlenná alebo ide o štvorčlennú rodinu. Pri rodinách je to až cez tisíc eur,“ dodal Gertler.
„Dlhodobo voláme po tom, že životné minimum by sa malo v prvom rade jednorazovo zvýšiť. Potom treba nastaviť úplne nový valorizačný mechanizmus, ktorý by sa odvíjal napríklad od rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve,“ vysvetlila prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.
Napriek odporúčaniam NBS či odborárov, poverený minister práce nevidí problém v tom, ako sa životné minimum valorizuje. Nebráni sa však jeho skokovému navýšeniu. „Tento rok budeme navyšovať životné minimum približne o 12 percent. Myslím si, že to odráža aktuálnu realitu. To, o čom má zmysel hovoriť, je skokové navýšenie o nejakú pevnú sumu,“ uviedol poverený minister práce Milan Krajniak.
Životné minimum sa podľa neho nedá stanoviť v každom regióne inak. Pomôcť však môže príspevok na bývanie. Avizuje, že na najbližšiu schôdzu predložia poslanci návrh podľa ktorého by príspevok mal dostať širší okruh ľudí ohrozených chudobou.
