Jednu z jaskýň v Jánskej doline na Liptove objavil pes. Po viac ako 40 rokoch sa do nej jaskyniari vrátili. Vďaka medvedici, ktorá tam zimovala, našli ďalšie pokračovanie podzemných priestorov.
Dušanovi Jančovičovi sa na prechádzke v Jánskej doline zatúlal pes. Keď sa vrátil k majiteľovi, na srsti mal sinter – usadeninu typickú pre jaskyne.
,,Tak som ho popýtal, aby mi ukázal ten vchod do jaskyne. Našli sme ho, ale bol veľmi nízky. Navyše som vtedy nemal pri sebe svetlo. Vrátil som sa asi o tri dni, rozšíril som trochu vchod a vošiel som do jaskyne, ktorá mala 16 metrov,“ priblížil objaviteľ jaskyne Samova diera Dušan Jančovič.
Jánsku dolinu navštívil redaktor RTVS Milan Velecký:
Podľa kokeršpaniela ju aj nazvali Samova diera. Až 40 rokov nikto netušil, že má pokračovanie. Kým ju neskúmali ako medvedí brloh.
,,Všimli sme si, že na stenách jaskyne sú medvedie drápy. Uvedomili sme si, že prečo by medveď škrabal v jaskyni,“ vysvetlil predseda Slovenskej speleologickej spoločnosti Peter Holúbek.
Jaskyňa Samova diera je ťažko prístupná, dovnútra sa človek dostane len plazením, asi šesťmetrovou chodbou.
Medvedie škrabance v skale
Jaskyniarov upútali medvedie škrabance v skale. Pochopili, že jej niekde spadlo mláďa, ona ho počula a v tme zúrivo škrabala. ,,Tak sme odvalili skalu a dostali sme sa ďalej. Týmto otvorom, kde padlo to medvieďa, sa objavilo 600 metrov nových priestorov. Je tam veľká perspektíva, sú to riečne chodby, ktoré vedú určite ďalej,“ dodal Holúbek.
V Jánskej doline je viac ako 200 známych jaskýň. Celú Samovu dieru ešte nikto neprešiel. ,,Priestory sú veľké, aj päť až sedem metrov vysoké meandre. Je tam zvetraná výzdoba, sú tam sintrové platne, ktoré majú hrúbku aj jeden meter, takže jaskyňa musí byť poriadne stará,“ vysvetlil Holúbek.
Pravdepodobne je prepojená s jaskynnou bránou Viecha, ktorú obývali už v praveku a dodnes sa v nej nachádzajú cenné archeologické objavy.
