Reformu verejnej správy Slovensko potrebuje. Mohla by občanom zlepšiť život a štátu ušetriť peniaze. Slovensko totiž patrí medzi krajiny, ktoré majú najviac samospráv na obyvateľa v celej Európskej únii. Len poslancov v miestnych zastupiteľstvách máme viac ako 20-tisíc.
Všetci zainteresovaní hráči sa však zhodujú, že posledné, čo sa má na verejnosť dostať, sú mapy. Ako sa to stalo naposledy, keď ministerstvo vnútra reformu pripravovalo.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Füle:
Na Slovensku sú dnes stovky obcí, ktoré míňajú veľkú časť rozpočtu len na chod svojich úradov, platy starostov a odmeny pre poslancov. Samospráv, v ktorých žije do 500 ľudí, je na Slovensku viac ako tisíc. Tvoria vyše tretinu zo všetkých obcí Slovenska, no žije v nich len 300-tisíc obyvateľov. Ich spájanie do väčších celkov je preto z ekonomického pohľadu logické.
„Samosprávy oprávnene žiadajú viac peňazí, lebo ich majú málo. Logicky však, keďže ich je veľa, nikdy nebudú mať dostatok zdrojov. Dá sa vytvoriť lepší systém, ktorý by bol lacnejší a efektívnejší,“ uviedol Štefan Rehák z Katedry verejnej správy Ekonomickej Univerzity.
V debate o novom členení Slovenska musia mať zastúpenie odborníci z viacerých sfér a zároveň musí byť citlivá k občanom. Krajinu totiž zmení na desaťročia, uviedla viceprezidentka Únie miest Jana Červenáková. Reforma je však podľa nej po viac ako 20 rokoch nevyhnutná, no prvoradá je diskusia o kompetenciách a financovaní. Kreslenie máp je až posledným krokom.
„Sprevádzať to ale musí niečo ako audit štátnych povinností. To je nevyhnosť, aby štát robil. Nech robí len to, čo naozaj robiť musí. A všetko, čo robiť nemusí, nech prenesie dole do územia a nech sa tomu prispôsobí aj systém financovania samospráv,“ dodala Červenáková.
Vláda premárnila príležitosť
Daniel Klimovský z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave hovorí o premárnenej príležitosti, keďže vláda začínala s ústavnou väčšinou a v programovom vyhlásení si stanovila, že reformu pripraví.
Ako poradca premiéra bol súčasťou komisie, ktorá na ňu mala dohliadať. Nezasadala však pravidelne. Jej práca bola nesystematická a utajovaná. Aj preto z nej po úniku materiálov odišiel. Takto zásadný typ reformy podľa neho potrebuje aj politického nositeľa.
„Keby to malo na začiatku strategický náznak, ktorý ale nikdy nepoložili, pretože táto reforma nemala jasné zadanie. Možno by sme si povedali, že naozaj je pre nové prerozdelenie kompetencií a upravenie financovania vhodné pracovať s novým územnosprávnym členením. To však musí na niečo nadväzovať, nesmie to by štartovací modul,“ vysvetlil Klimovský.
Podľa neho však z chýb plynú ponaučenia. Isté však je, že v tomto volebnom období sa už návrhu reformy nedočkáme.
